Beitrag zur Typologie von römischen Beinnadeln

Erik Hrnciarik

In der lateinischen terminologie wurden die Fibeln mit verschiedenen termini benannt: acus (Gostenčnik 1996, 117), acus crinalis, spina crinalis, crinale oder comatoria. diese termini lassen sich aber einem konkreten typ von nadeln nicht detaillierter zuordnen (Bíró 1994, 30). Mit Beinnadeln werden wir im mitteleuropäischen raum schon seit dem Äneolithikum konfrontiert (Sklenář 2000, 10). in der römischen kaiserzeit wurden sie nicht nur bei verschiedenen Frisuren verwendet, sondern auch beim Binden von stoffen - fibulae (Bíró 1994, 23), in der Medizin (Ruprechtsberger 1979, 10) und bei der keramikverzierung. der untersuchte Bestand besteht aus 253 Funden aus dem römischen lager in iža, aus römischen gräberfeldern i, ii, iii und aus der lage Bergl in Bratislava-rusovce, aus den grabungen auf der Burg devín und aus der römischen sammlung des Museums Podunajské múzeum (weiter nur PM) in komárno. römische Beinnadeln lassen sich in 19 typen einteilen, in mehrere varianten und gruppen: typ i. Beinnadel mit kugelkopf, schmalem hals und in der Mitte mit verstärktem körper. eine genauere chronologische Bestimmung dieses typs ist nicht möglich. er kommt in der ganzen römischen kaiserzeit auf fast jeder römischen Fundstelle vor. typ ii. Beinnadel mit kopf ovalen Querschnitts, schmalem hals und in der Mitte mit verstärktem körper. das vorkommen von diesem typ der nadeln beginnt schon im 2. Jh. und dauert bis zum 4. Jh. nach chr. an. typ iii. Beinnadel mit eiförmigem kopf, schmalem hals und in der Mitte mit verstärktem körper. die verwendung von diesem typ der nadeln kann anhand von analogien besonders im 2. und im 3. Jh. nach ch. vorausgesetzt werden. es kann aber nicht einmal sein früheres bzw. späteres vorkommen ausgeschlossen werden. typ iv. Beinnadel mit eiförmigem kopf und im oberen teil mit abgerundetem kopf und schmalem, in der Mitte, verstärktem körper. die nadeln von diesem typ aus dem untersuchten Bestand lassen sich anhand von Fundumständen chronologisch nicht näher datieren. den in dem text zitierten autoren nach kann ihr vorkommen in das 2. bis 4. Jh. nach chr. datiert werden. typ v. Beinnadel mit zwiebelförmigem kopf, schmalem hals und verstärktem oder gleichförmigem körper. die aus dem gebiet der slowakei stammenden Funde lassen sich anhand von analogien in die zeit seit der zweiten hälfte des 2. Jh. bis zur spätantike datieren. typ vi. Beinnadel mit walzenförmigem, schräg abgeschnittenem kopf und in der Mitte verstärktem körper. die exemplare aus dem untersuchten Bestand können nur ungefähr seit dem 1. bis zum ende des 4. Jh. nach chr. datiert werden. typ vii. Beinnadel mit quadratischem kopf und in der Mitte mit verstärktem körper. das einzige aus iža stammende exemplar befand sich in einer schicht, die in die spätantike bzw. in die völkerwanderungszeit datiert wird. typ viii. Beinnadel mit tropfenförmigem kopf, überwiegend mit verziertem hals und mit verstärktem körper ungefähr in einem drittel der länge in richtung vom kopf. dieser typ von nadeln lässt sich ungefähr in das 4. Jh. nach chr. datieren, es kann aber nicht einmal seine frühere bzw. spätere chronologische zuordnung ausgeschlossen werden. typ iX. Beinnadel mit polyedrischem kopf, schmalem hals und in der Mitte mit verstärktem körper. die im text zitierten autoren datieren diesen typ einheitlich in die zweite hälfte des 3. bis zum anfang des 5. Jh. nach chr. E. M. Ruprechtsberger (1979, 27) findet analogien auch noch im Frühmittelalter. typ X. Beinnadel mit kopf in Form von Balustraden, mit schmalem hals und leicht verstärktem körper ungefähr in einem drittel der länge in richtung vom kopf. dieser typ lässt sich in die zeit vom 2. bis zum 4. Jh. nach chr. datieren. typ Xi. Beinnadel mit reich profiliertem kopf. zum gemeinsamen Merkmal von nadeln dieses typs gehört ein kopf, der aus verschiedenen geometrischen ornamenten besteht (ringe, zylinder, vasen, kugelchen, rillchen u. a.). dieser typ von nadeln wird in die zeit vom 2. bis zum 5. Jh. nach chr. datiert. typ Xii. Beinnadel ohne kopf, der körper ist im oberen teil mit einem oder zwei gegitterten Bändern verziert. M. T. Bíró (1995, 33) datiert sie anhand von verzierungselementen in die spätantike. im westlichen teil des römischen imperiums kommt dieser typ schon im 2. Jh. nach chr. vor. typ Xiii. Beinnadel, deren kopf von dem körper mit unausgeprägtem körper abgetrennt ist. der körper verjüngt sich in richtung zur spitze. dieser typ kommt in der ganzen römischen kaiserzeit vor. typ Xiv. Beinnadel, deren kopf in Form eine Frauenbüste verziert ist. anhand der Frisur lässt sich dieser typ in die zeit von Flavius datieren. typ Xv. Beinnadel verziert mit kultmotiven: - variante 1. nadel verziert mit einer Miniaturaxt; - variante 2. nadel verziert mit einem Pinienzapfen; - variante 3. nadel mit dem kopf in Form eines hahns; - variante 4. nadel mit dem kopf in Form der venus; - variante 5. nadel mit dem kopf in Form einer votivhand. typ Xvi. Beinnadel bestehend aus zwei selbständigen teilen - einem kopf mit einer durchgebohrten Öffnung und einem körper. es handelt sich um eine technische lösung, die in der ganzen römischen kaiserzeit bekannt ist. typ Xvii. vereinzelte typen von Beinnadeln ohne Parallelen. typ Xviii. unverzierte Beinnadeln ohne kopf. typ XiX. Bruchstücke von nadeln und halbfabrikate. der Beitrag stellt die erste zusammenfassende Bearbeitung von römischen Beinnadeln aus dem gebiet der heutigen südwestslowakei dar. die typologische und chronologische analyse von den einzelnen exemplaren stützt sich auf die erkenntnisse aus den bis jetzt veröffentlichten arbeiten von renommierten europäischen Forschern. viele von ihnen belegen anhand von analogien rege handelskontakte der römischen Bevölkerung nicht nur mit benachbarten Provinzen, sondern auch mit entfernten teilen des römischen imperiums. auf der anderen seite ist auch wahrscheinlich, dass auf dem dazugehörigen gebiet eine Werkstatt existierte, in der knochen bearbeitet wurden und die mit ihren Produkten den lokalen Markt versorgt hatte. die neuesten untersuchungen in Brigetio weisen auf eine solche Werkstatt in der dortigen zivilstadt hin. da es uns nicht gelungen ist, halbfabrikate bzw. ausschussware zu finden, wird sie als eine Werkstatt zur reparatur von knochen- und geweihprodukten interpretiert (Borhy/Számadó 2001, 28). es kann aber nicht ausgeschlossen werden, dass es sich hier auch um den handel mit dieser Ware handelte. durch die typologische nähe von nadeln, die im donaumuseum (PM) in komárno deponiert sind, mit den Funden aus dieser Fundstelle, kann auch ihr ursprung angenommen werden. im untersuchten Bestand ist der teilweise bearbeitete rohstoff nur durch eine kleine Prozentzahl vertreten. es kann deshalb von keiner lokalen Werkstatt in einer der angeführten Fundstelle gesprochen werden. es ist wahrscheinlich, dass diese halbfabrikate von einer eher kleinen hauswerkstatt zeugen, die zur herstellung und reparatur von einfachen gegenständen diente.

archeologického ústavu slovenskej akadémie vied 48 Publikácia vznikla v rámci Centra excelentnosti SAV Staré Slovensko: Dejiny Slovenska od praveku po vrcholný stredovek Zmluva III/1/2009 Študjné zvesti Arheologikého ústavu SAV 48 - 2010 recenzovaný časopis / Peer-reviewed journal hlavný redaktor / editor-in-hief ivan kuzma redakčná rada / editorial board Jozef Bujna, eva Fotová, Joahim henning, ivan cheben, alexandra krenn-leeb, Ján rajtár, Jozef zábojník výkonná redaktorka / executive editor daniela Fábiková Počítačové spracovanie / computer elaboration zuzana turzová graiký návrh a počítačové spracovanie obálky / graphic layout and computer elaboration of the cover ivan kuzma recenzenti / critics Prof. Jozef Bátora, drsc., Phdr. rudolf kujovský, csc. © archeologický ústav sav nitra 2010 vychádza dva razy do roka / issued twice a year evidenčné číslo Mk sr 3403/09 / Ministry of culture evidence no. 3403/09 kontaktná adresa (príspevky, ďalšie informácie) / contact address (contributions, Further informations) archeologický ústav sav, akademická 2, sk-949 21 nitra, slovakia tel: +421 6410051, Fax: +421 37 7335618, e-mail: ivan.kuzma@savba.sk rozširuje, objednávky a predplatné prjíma / distributing, booking and subscription receives arheologiký ústav sav, akademiká 2, sk-949 21 nitra e-mail: gabriela.holkova@savba.sk za znenie a obsah príspevkov zodpovedajú autori. the authors are responsible for their contributions. Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť reprodukovaná alebo rozširovaná v žiadnej forme - elektronicky či mechanicky, vrátane fotokópií, nahrávania alebo iným použitím informačného systému vrátane webových stránok, bez predbežného písomného súhlasu vlastníka vydavateľských práv. no part of this publication may be reproduced or transmited in any form - electronic or mechanical, including photocopy, recording, or any information storage and retrieval system, including web pages, without the prior writen permission from the copyright owner. issn 0560-2793 isBn 978-80-89315-30-7 tlač / Printed by veda, vydavateľstvo sav, Bratislava študjné zvesti archeologického ústavu sav 48, 2010 oBsah - inhalt Elena Blažová - Jana Faixová-Chalachanová - Martin Bartík návrh konceptuálnej dátovej štruktúry pre tvorbu archeologického predikčného modelu ................................................. 5 Proposal of a conceptual data structure for creation of an archaeological predictive model ............................................. 17 Gertrúda Březinová siedlungsobjekte aus der Bronzezeit in nitra auf der straße Mostná ulica .......................................................................... 21 sídliskové objekty z doby bronzovej v nitre na Mostnej ulici ................................................................................................ 41 Erik Hrnčiarik Príspevok k typológii rímskych kostených ihlíc ........................................................................................................................ 43 Beitrag zur typologie von römischen Beinnadeln .................................................................................................................... 60 Klára Marková zur besiedlung der hatvan-kultur in der slowakei ................................................................................................................. 63 k osídleniu hatvanskej kultúry na slovensku ............................................................................................................................ 78 Soňa Masnicová - Zora Miklíková - Radoslav Beňuš rekonštrukcia podoby tváre muža a ženy zo staršej doby bronzovej ................................................................................... 81 the facial reconstruction of a man and a woman from the early Bronze age....................................................................... 89 Terézia Vangľová stredoveká keramika na severozápadnom slovensku .............................................................................................................. 91 Mitelalterliche keramik aus dem gebiet der nordwestslowakei ......................................................................................... 137 Lucia Žilincová Pohrebiská lužickej kultúry v Jasenici a sedmerovci .............................................................................................................. 141 gräberfelder der lausitzer kultur in Jasenica und sedmerovec............................................................................................ 212 skratky ................................................................................................................................................................................................. 215 študjné zvesti archeologického ústavu sav 48, 2010, 43-61 43 PríSPeVok k tyPológII rímSkyCh koStenýCh IhlíC 1 Erik Hrnčiarik Slovensko, rímska doba, ihlice, typológia, kosť, paroh, slonovina Slovakia, Roman period, pins, typology, bone, horn, ivory Contribution to the typology of Roman bone pins the analysed set of roman bone pins (253 items) can be divided into 19 basic types, several variants and subgroups. the contribution is the irst complex treatment of these inds from the territory of the current southwest slovakia. they come from the roman fort at iža, from the roman cemeteries i, ii, iii and the location Bergl in Bratislava-rusovce, from excavations on devin castle and from the roman collection of Podunajské múzeum in komárno. the typological and chronological analysis of the items draws on knowledge published in works by renowned european researchers. during the entire roman Period, bone pins were used not only for hair arrangement, but also to fasten clothes – ibulae, in medicine, potery decoration, etc. úvod šperky tvorili v dobe rímskej veľmi širokú škálu predmetov. najčastejšie sa vyrábali z kovu, a to zo zlata, striebra, bronzu a zo železa. okrem kovových variantov sa počas celého sledovaného obdobia stretávame aj so šperkom zhotoveným z prírodných látok, akými boli kosť, parohovina, slonovina, krištáľ, vzácne kamene a podobne (Deschler-Erb 1998, 158-159). Podľa tvaru a funkcie môžeme rímskoprovincionálny šperk rozdeliť do niekoľkých skupín. najpočetnejšie boli takmer z každej lokality zastúpené dekoratívne ihlice, ktoré však popri ozdobnej funkcii slúžili aj na úpravu účesu, na spájanie textílií atď. druhou, nie menej početnou skupinou boli koráliky, potom nasledovali amulety (Hrnčiarik 2004, 91-95), prstene, náramky a podobne. šperky ako predmety podliehajúce móde sa typovo i druhovo pomerne rýchlo obmieňali, preto sú relatívne dobrým datovacím prostriedkom. aj napriek niektorým typom, ktoré podliehali regionálnej tradícii a forme, môžeme badať určité spoločné tendencie nosenia šperku v celom impériu (Riha 1990, 9). zlatým vekom produkcie kostených šperkov bolo 4. stor. po kr. (Bíró 1995, 26). zvýšený výskyt hrebeňov, ihlíc a náramkov, vyrobených z kosti, parohu a slonoviny na rímskych nekropolách z tohto obdobia mnohí bádatelia spájajú s germánskym obyvateľstvom sídliacim v severnom predpolí rímskeho limitu, ktoré sa dostávalo do úzkeho styku s rímskym obyvateľstvom (Bíró 1995, 26). 1 Príspevok vznikol v rámci grantového projektu č. 1/0408/09 agentúry vega. za pomoc pri jeho vypracovaní ďakujem k. kuzmovej z trnavskej univerzity v trnave, v. gassnerovej z viedenskej univerzity a g. seitzovej z univerzity vo Freiburgu. 44 erik hrnČiarik nálezy kostených ihlíc, ktoré boli predmetom typologickej analýzy, pochádzajú z výskumov rímskeho tábora v iži, časti leányvár (Kuzmová/Rajtár 1986a; 1986b; súhrnne Borhy et al. 2003), z výskumov rímskeho pohrebiska i (Kraskovská 1974a), rímskeho pohrebiska ii (Pichlerová 1981), rímskeho pohrebiska iii (Kraskovská 1974b, 81-111) a polohy Bergl (Kraskovská 1992, 67-82) v Bratislave-rusovciach (v gerulate) a z výskumu výšinnej polohy - hradného kopca lokality Bratislava-devín (Plachá/Pieta 2000, 6-9). najväčšiu skupinu tvoria predmety pochádzajúce zo zbierok Podunajského múzea (ďalej len PM) v komárne (Fehérváryová 1986), spravidla bez bližších nálezových okolností. ich pôvod možno spájať najskôr s Brigetiom a jeho predmostím (auxiliárny tábor v iži), prípadne s inými lokalitami v severopanónskej limitnej zóne. ide o 253 exemplárov, ktoré predstavujú podľa tvaru hlavice 19 typov. v latinskej terminológii sa pre pomenovanie ihiel a ihlíc používali rôzne termíny: acus (Gostenčnik 1996, 117), acus crinalis, spina crinalis, crinale alebo comatoria. uvedené pomenovania však nedokážeme presnejšie priradiť k určitému typu ihlíc (Bíró 1995, 30). na základe materiálu, z ktorého sa vyrábali, ich môžeme rozdeliť na tri skupiny - na kovové, sklené a kostené. s kostenými ihlicami sa v stredoeurópskom priestore stretávame už v rámci obdobia eneolitu (Sklenář 2000, 10). Počas celej doby rímskej sa využívali nielen na úpravu vlasov, ale aj na spájanie textílií - ibulae (Bíró 1995, 23), v medicíne (Ruprechtsberger 1979, 10), pri zdobení keramiky a podobne. tvarovo sa od seba odlišujú len nepatrne, preto ich nie je možné z funkčného hľadiska rozoznať. k ihliciam používaným v medicíne môžeme bezpečne zaradiť len také, ktoré sa našli spolu s inými predmetmi používanými v tejto profesii. v skúmanom materiáli ich nemožno rozlíšiť. ihlice slúžiace na spájanie textílií boli aplikované na odev namiesto spony. na ich upevnenie sa obyčajne používali retiazky, ktoré boli pripevnené na hrubšom konci ihlice (Bíró 1995, 24). inú skupinu medzi ihlicami na spájanie textílií tvoria „ihly“ s viacerými otvormi, cez ktoré bola prevlečená retiazka, v skúmanom súbore sa však nenachádzajú. vzhľadom na jednoduchosť, rozmery a tvar možno v prípade väčšiny ihlíc z auxiliárneho tábora v iži predpokladať, že vo vojenskom, výlučne mužskom prostredí slúžili najmä na spájanie textílií a nie na úpravu vlasov. nemožno opomenúť ani fakt, že vojaci mohli pri sebe uchovávali „vlasové“ ihlice ako darčeky pre svoje družky, to však nemožno jednoznačne dokázať. o spôsobe ich požívanie svedčí aj množstvo nosením poškodených (zlomených) exemplárov. tieto treba spájať skôr so ženami žjúcimi v okolí, ktoré mali pravdepodobne prístup i do vojenského tábora. ihlice slúžiace na úpravu vlasov patria k najpočetnejšej skupine medzi skúmanými nálezmi. Ženský účes podliehal počas trvania rímskej ríše mnohým módnym trendom. Jeho vyhotovenie si často vyžadovalo použitie ihlíc, ktorých počet pri zložitejšej úprave vlasov narastal. na výrobu ihlíc sa okrem kostí používala aj parohovina a slonovina. niekoľko polotovarov, teda nedokončených ihlíc, sa podarilo objaviť počas výskumu rímskeho tábora v iži a jeden takýto exemplár (obr. 3: 12) je pravdepodobne aj súčasťou rímskej zbierky PM v komárne. tYPolÓgia typ I kostená ihlica s guľovitou hlavicou, úzkym kŕčkom a v strede zosilneným telom (Bíró 1995, tab. XviXvii: 152-174; Crummy 1979, typ 3; Petković 1994, typ iii). len zriedkavo sa tento typ ihlíc vyskytuje bez zosilneného tela (obr. 1: 5). zo skúmaného súboru pochádza celkom 30 exemplárov, pričom sú zastúpené na všetkých lokalitách, ako aj v zbierke PM v komárne. S. Petkovićová (1994, 30) medzi nimi rozlišuje dva varianty: Variant 1 - ihlica s väčšou guľovitou hlavicou (obr. 1: 1). vyskytuje sa od druhej polovice 3. až do prvej polovice 5. stor. po kr. (Bíró 1995, 126; Campanelli 2002, obr. 188; Goddard 1990, tab. 17: d8; Ivčević 2002, 159: 26; Petković 1994, tab. 14). Medzi skúmanými nálezmi sa nachádza iba jedna ihlica tohto typu, uložená v PM v komárne. Jej hlavica je zdobená vodorovnou rytou líniou. analogická ihlica pochádza z intercisy, je však zdobená dvoma líniami a datovaná do 4. stor. po kr. (Bíró 1995, 33). do neskorej antiky datuje podobnú ihlicu aj E. M. Ruprechtsberger (1978, obr. 35), tento exemplár má však hlavicu zdobenú až tromi líniami a zhodný počet rytých línií je aj na najhrubšej časti tela. PrísPevok k tYPolÓgii ríMskYch kostených ihlíc 45 Variant 2 - ihlica s menšou guľovitou hlavicou (obr. 1: 2-5). Presnejšie chronologické vymedzenie tohto variantu ihlíc nie je možné. vyskytujú sa počas celej doby rímskej a takmer na každej rímskej lokalite (Bíró 1987, 106, 108, 118, kat. č. 18; 1995, 31-32; Campanelli 2002, obr. 188; Dular 1979, tab. 3; Gaubatz-Satler 1994, tab. 54: F12; Goddard 1990, tab. 17: d6; Hunold 1997, tab. 78: 6; Ortisi 2001, tab. 70: 4; Petković 1994, 30; Ruprechtsberger 1979, 32-33; Šaranović-Svetek 1981, tab. i: 1). na základe datovania pohrebiska ii v Bratislave-rusovciach môžeme najstaršie exempláre z analyzovaného súboru rámcovo zaradiť od prvej polovice 1. do konca 2. stor. po kr. napríklad súčasťou inventára hrobu 97 na uvedenej lokalite bola okrem kostenej ihlice tohto variantu aj minca cisára domitiana z roku 84 po kr. (Pichlerová 1981, tab. cXXi). osobitnú podskupinu tvoria ihlice, ktoré majú hlavicu sploštenú buď z jednej (obr. 1: 3), alebo z dvoch strán (obr. 1: 4). obidva varianty slúžili predovšetkým ako vlasové ihlice. ich paralely vyrobené z kovu sa však podľa B. G. Petersa (1986, 60) využívali aj ako stylus. Preto nemožno vylúčiť, že na písanie na voskové tabuľky sa používali aj ich kostené obdoby. najmä pri niektorých ihliciach mohol antický pisár použiť sploštenú plochu hlavice na vyhladzovanie voskovej tabuľky. typ II kostená ihlica s hlavicou oválneho prierezu, úzkym kŕčkom a v strede zosilneným telom (Bíró 1995, tab. Xviii: 175-188; Petković 1994, typ iv; Ruprechtsberger 1978, obr. 57-73) zo skúmaného súboru pochádza 30 exemplárov, v rámci ktorých (podobne ako pri predošlom type) môžeme rozlíšiť dva varianty: Variant 1 - ihlica s mohutnou hlavicou (obr. 1: 6). Jeden exemplár, uložený v PM v komárne, má mohutnú hlavicu oválneho prierezu, zdobenú rytým šrafovaním (obr. 1: 7). Podobná, ale bronzová ihlica pochádza zo sontheimu, nie je však chronologicky bližšie určená (Neufer 1977, 353). analogická bronzová ihlica z Frocesteru je datovaná do 2. stor. po kr. (Price 1996, tab. 2.9: 215). kostené prevedenie takejto ihlice pochádza napríklad z antickej salony. túto ihlicu datovala S. Ivčevićová (2002, 159: 29) do 4. stor. po kr. Popri šrafovaní a priečnom ryhovaní bývali hlavice ihlíc typu i a ii zdobené riedkym aj hustým mriežkovaním. Príklady takto zdobených ihlíc sa vyskytli v augste (Riha 1990, 1406, 1403), ale aj v lauriacu (Ruprechtsberger 1978, obr. 35-37). niekedy sú hlavice takýchto ihlíc ukončené napríklad aj gombíkom (Ruprechtsberger 1978, obr. 37), lodičkou (Bíró 1995, tab. XXviii: 303) a podobne. Variant 2 - ihlica s menšou hlavicou (obr. 1: 8-9). osobitnú podskupinu tohto variantu tvoria ihlice, ktorých hlavica a kŕčok nie sú od seba výrazne oddelené (obr. 1: 9). Podľa M. t. Bíróovej sa ihlice typu ii objavujú od 2. stor. po kr. a do tohto obdobia kladie začiatok ich produkcie aj s. Petkovićová. Podľa obidvoch autoriek sa používali až do konca 4. stor. po kr. (Bíró 1995, 329; Petković 1994, tab. 14). a. dularová tieto ihlice neodlišuje od predošlého typu a datuje ich od začiatku 1. do konca 4. stor. po kr. (Dular 1979, 278-279). ihlice typu ii z analyzovaného súboru nemožno presne časovo ohraničiť, nakoľko sa nenašli ani na jednom pohrebisku v Bratislave-rusovciach a nepochádzajú ani z jedinej chronologicky určenej vrstvy z rímskeho tábora v iži. na základe uvedeného časového zaradenia ich možno iba rámcovo datovať do celej doby rímskej. niekedy býva výzdoba aj na tele ihlíc typu i a ii. Je tomu tak aj v prípade jednej ihlice uloženej v PM v komárne (Hrnčiarik, v tlači, kat. č. 28), ktorá je na hornom konci tela zdobená šiestimi priečnymi rytými líniami. na jednom exemplári z rímskeho tábora v iži je zasa kŕčok špirálovito zdobený. typ III kostená ihlica s vajcovitou hlavicou, úzkym kŕčkom a v strede zosilneným telom (Bíró 1995, tab. XXiXXii: 219-258; Ruprechtsberger 1978, obr. 199-222). 46 erik hrnČiarik obr. 1. kostené ihlice. 1-5 - typ i; 6-9 - typ ii; 10, 11 - typ iii; 12, 13 - typ iv; 14, 15 - typ v; 16 - typ vi; 17 - typ vii (1, 3, 4, 6-16 - PM v komárne; 2, 5, 17 - iža, leányvár). Mierka 1 : 1. PrísPevok k tYPolÓgii ríMskYch kostených ihlíc 47 E. M. Ruprechtsberger (1979, 32) ich nazýva ako „nadeln mit spitzovalem kopf“. v skúmanom súbore sa nachádza 15 exemplárov tohto typu (obr. 1: 10-11). Podľa M. T. Bíróovej (1995, 32) sa vyskytovali od druhej polovice 1. až do konca 3. stor. po kr. e. M. ruprechtsberger datuje väčšinu nálezov uložených v múzeách v ense a linzi na prelom 2. a 3. stor. po kr. Predpokladá však, že sa používali ešte aj v neskorej antike (Ruprechtsberger 1979, 113-117). obdobná ihlica, aká je uložená v PM v komárne (obr. 1: 10), bola objavená aj v augste. na základe sprievodných nálezov ju e. rihová datuje do obdobia Fláviovcov, prípadne až do prvej polovice 2. stor. po kr. (Riha 1990, 166). na inej ihlici z tej istej zbierky (obr. 1: 11) sa zachoval zlatý drôtik omotaný okolo kŕčka. doteraz sa v odbornej literatúre nenašla k nej analógia, a keďže ihlica pochádza z múzejnej zbierky, nemožno vylúčiť, že tam bol drôtik pripevnený sekundárne. ihlice tohto typu sa našli aj v blízkosti „stavby i“ rímskeho tábora v iži, datovanej na prelom 2. a 3. stor. po kr. Preto môžeme aj nálezy ihlíc zaradiť do tohto časového horizontu. na základe uvedeného možno ihlice typu iii rámcovo datovať do 2. a 3. stor. po kr. nedá sa však vylúčiť ani ich skorší, prípadne aj neskorší výskyt. typ IV kostená ihlica ukončená valcovitou, v hornej časti zaoblenou hlavicou, s úzkym a v strede zosilneným telom (Bíró 1995, tab. XiX-XX: 189-218; Ruprechtsberger 1978, obr. 66-68). v skúmanom súbore sa celkovo nachádza 9 kusov tohto typu ihlíc (obr. 1: 12-13). Podobne ako M. T. Bíróová (1995, 32), aj my môžeme medzi nimi rozlíšiť dva varianty, a to ihlice s menšou (obr. 1: 12) a ihlice s väčšou hlavicou (obr. 1: 13), pričom prevažuje druhý variant. Jedna ihlica z hornej Mézie, publikovaná S. Petkovićovou (1994, 73), je datovaná do prvej polovice 5. stor. po kr. avšak E. Ruprechtsberger (1979, 87-88) kladie ich výskyt na niektorých lokalitách v rakúsku už na prelom 2. a 3. stor. po kr. (Ruprechtsberger 1979, 87-88). nález ihlice z nürtingenu-oberensingenu je datovaný do rovnakého časového horizontu (Kolbus 2001, obr. 122: 3). ihlica z Maďarského národného múzea (Magyar nemzeti Múzeum, ďalej len MnM) v Budapešti bola chronologicky zaradená do obdobia od poslednej štvrtiny 1. do prvej štvrtiny 4. stor. po kr. (Bíró 1995, 32). taktiež do 4. stor. po kr. datuje nález podobnej ihlice aj V. Šaranovićová-Sveteková (1981, tab. i: 15). ihlice typu iv, pochádzajúce zo skúmaného súboru, nemožno na základe nálezových situácií presnejšie chronologicky zaradiť. Podľa uvedených autorov (odhliadnuc od exemplára z hornej Mézie) by sme mohli ich výskyt datovať od 2. až po 4. stor. po kr. typ V kostená ihlica s cibuľkovitou hlavicou, úzkym kŕčkom, zosilneným alebo rovnomerným telom (Bíró 1995, tab. XXvii: 287-288; Riha 1990, tab. 43: 1415-1450). ako uviedla e. rihová, tento typ ihlíc by sme mohli zaradiť aj medzi ihlice s hlavicou v tvare píniovej šišky, odlišujú sa však od nich najmä tým, že ich hlavica je guľatejšia (Riha 1990, 102). zo skúmaného súboru možno k tomuto typu priradiť štyri exempláre uložené v PM v komárne. Jedna z nich (obr. 1: 14) má výraznú hlavicu a jej telo je zdobené dvoma plastickými prstencami. analogická ihlica je uložená v MnM v Budapešti a M. T. Bíróová (1987, 44-45; 1995, 32) ich dáva do súvisu s cibuľkovitými sponami, ktoré boli charakteristické pre 4. stor. po kr. a E. M. Ruprechtsberger (1979, 32) datuje príslušné exempláre od poslednej štvrtiny 2. do tretej štvrtiny 3. stor. po kr. nález podobnej ihlice zo salony kladie S. Ivčevićová (2002, 159: 319) do 3. a 4. stor. po kr. ihlica s cibuľkovitou hlavicou sa našla aj počas výskumu rímskeho osídlenia vo Frocesteri. na základe nálezových okolností bola zaradená do neskorého 2. a 3. stor. po kr. (Price 1996, tab. 6.1: 15).// Ďalšiu podskupinu tvoria ihlice, ktorých kŕčok a telo sú od seba výrazne oddelené (obr. 1: 15). v zbierkach PM v komárne možno nájsť dva takého exempláre. Predstavujú akýsi prechod medzi typom v a Xi. Podobné ihlice sú známe aj z lokality augst a kaiseraugst. E. Rihová (1990, 164) ich kladie do druhej polovice 2. stor. a do 3. stor. po kr. M. T. Bíróová (1995, tab. XXiX: 314-316) ich však datuje až do 4. stor. po kr. 48 erik hrnČiarik obr. 2. kostené ihlice. 1-5 - typ viii; 6 - typ iX; 7 - typ X; 8, 9 - typ Xi; 10 - typ Xii; 11-14 - typ Xiii; 15 - typ Xiv (1-4, 6-13 - PM v komárne; 5, 14, 15 - Bratislava-rusovce - podľa Kraskovská 1992; Pichlerová 1981). PrísPevok k tYPolÓgii ríMskYch kostených ihlíc 49 typ VI kostená ihlica ukončená valcovitou, priečne zrezanou hlavicou a v strede zosilneným telom (Bíró 1995, tab. XXvi: 275-284; Mikler 1997, tab. 29: 16-20; Petković 1994, tab. Xii: 23-25; Riha 1990, tab. 51: 2234-2259; Ruprechtsberger 1978, obr. 157-170). nemecky píšuci autori uvádzajú tieto ihlice ako „ nadeln mit stempelkopf“. zo skúmaného súboru sú známe tri exempláre (obr. 1: 16). ich paralely nachádzame takmer vo všetkých severných provinciách. najvčasnejšie pochádzajú podľa h. Miklera z obdobia claudiovsko-nerónovského. takéto exempláre boli napríklad objavené na pohrebisku v Xantene (Mikler 1997, 41). do 2. a 3. stor. po kr. boli datované ich nálezy z lokalít v heddernheime, Xantene, Mníchove, carnunte (Ruprechtsberger 1979, 32), augste a kaiseraugste (Riha 1990, 106). ich výskyt kladie M. T. Bíróová (1995, 32) len do 4. stor. po kr., kým S. Petkovićová (1994, 30) do celej doby rímskej. ihlice typu vi zo skúmaného súboru nie je možné presnejšie časovo zaradiť. keďže ani jeden nález nie je na základe nálezovej situácie chronologicky určený, môžeme ich iba rámcovo datovať od 1. do konca 4. stor. po kr. typ VII kostená ihlica s kvadratickou hlavicou a v strede zosilneným telom (Ruprechtsberger 1978, obr. 45-46). Jediný exemplár tohto typu pochádza z rímskeho tábora v iži. nachádzal sa vo vrstve datovanej do neskorej antiky, prípadne až do obdobia sťahovania národov (obr. 1: 17). dve analogické ihlice sa nachádzajú v múzeu v linzi. E. M. Ruprechtsberger (1979, 83) datuje výskyt jednej z nich na prelom 2. a 3. stor. po kr. Ďalšie paralely k ihliciam tohto typu nenachádzame u žiadneho z doteraz citovaných autorov. ihlice publikované e. ruprechtsbergerom boli nájdené počas stavby železnice v linzi v rokoch 18841885. keďže neboli dostatočne stratigraicky zamerané a ich chronologické určenie sa opiera len o rámcové zaradenie nálezov z tábora v uvedenej lokalite, dalo by sa predpokladať, že neboli správne datované. vzhľadom na nálezové okolnosti ihlice z iže je pravdepodobné, že sa používali na sklonku antiky alebo v období sťahovania národov. Paralela k ižianskemu nálezu, datovaná do zhodného obdobia, pochádza z oblasti dnešného durínska, avšak z germánskeho prostredia (Dušek 1992, obr. 26: 4). typ VIII kostená ihlica ukončená kvapkovitou hlavicou, prevažne so zdobeným kŕčkom a s telom zosilneným asi v jednej tretine dĺžky v smere od hlavice (Bíró 1995, tab. XXviii: 303-313; Mikler 1997, tab. 28: 18-22; Riha 1990, tab. 43: 1419-1420; Ruprechtsberger 1978, obr. 43-44, 222). v skúmanom súbore sa nachádza päť exemplárov tohto typu (obr. 2: 1-5). štyri sú uložené v zbierkach PM v komárne, jedna ihlica pochádza z pohrebiska ii v Bratislave-rusovciach. Podobne ako ihlice typu v by sa aj analyzované nálezy dali charakterizovať ako ihlice s hlavicou v tvare píniovej šišky. na rozdiel od nich však majú vrchnú časť hlavice výrazne predĺženú. E. Rihová (1990, 102) ich zaradila do jednej skupiny s ihlicami s cibuľkovitou hlavicou. Jedna z analyzovaných ihlíc má tenký kŕčok zdobený mohutným prstencom a niekoľkými priečnymi ryhami (obr. 2: 3), iná má nezdobenú hlavicu a jej kŕčok je zdobený jedným prstencom (obr. 2: 2), v prípade ďalšej pokračuje priečne ryhovanie aj na hlavici (obr. 2: 1). Podobne ryhovanú hlavicu i kŕčok má aj exemplár z Breckenheimu, ktorý bol objavený v neskoroantickej vrstve tohto náleziska (Dobiat 1998, 39), ako aj analogický nález zo salony, datovaný do 3. a 4. stor. po kr. (Ivčević 2002, 159: 33). Ďalší exemplár zo skúmaného súboru, na rozdiel od ostatných, nemá zdobené hrdlo (obr. 2: 4). analogické ihlice sú datované do neskorej antiky, najneskôr však do roku 402 (Hunold 1997, tab. 78: 16; Mikler, 1997, 39; Riha 1990, 163). M. t. Bíróová a v. šaranovićová-sveteková zhodne datujú tieto ihlice do poslednej štvrtiny 3. a do 4. stor. po kr. (Bíró 1995, tab. XXvii: 309; Šaranović-Svetek 1981, tab. i: 1). exemplár blízky ihlici na obr. 2: 5, pochádzajúci z rímskeho sídliska v alfenweile, je datovaný do neskorej antiky. na jeho základe možno ihlicu z pohrebiska ii v Bratislave-rusovciach datovať do druhej polovice 1. a do 2. stor. po kr. 50 erik hrnČiarik odhliadnuc od uvedeného nálezu z Bratislavy-rusoviec môžeme tento typ ihlíc rámcovo zaradiť do 4. stor. po kr., pričom nemožno vylúčiť ani jeho včasnejšie, prípadne i neskoršie datovanie. typ IX kostená ihlica ukončená polyedrickou hlavicou s úzkym kŕčkom a v strede zosilneným telom (Bíró 1995, tab. XXXii: 363-367; Crummy 1979, typ 4; Dular 1979, tab. 2: 2-4; Mikler 1997, tab. 29: 21-24; Petković 1994, typ i; Riha 1990, tab. 56: 2462-2471; Ruprechtsberger 1978, obr. 15-27). zo skúmaného súboru sú známe štyri exempláre tohto typu, pričom pri niektorých z nich je veľmi zložité jednoznačne určiť, či ide o inálny výrobok, alebo o nedokončený polotovar (obr. 2: 6). tento typ patrí medzi najobľúbenejšie v neskorej antike (Riha 1990, 109). s. Petkovićová uvádza, že obdobne opracovaná hlavica sa často pripisuje barbarským vplyvom v neskorej dobe rímskej a typologicky je blízka germánskym náušniciam a ihliciam (Petković 1994, 29). ich paralely nachádzame vo všetkých provinciách od Británie (Crummy 1979, 161-162; Price 1996, tab. 6.1: 32) cez územie dnešného Francúzska (Béal 1984, kat. č. 235), nemecka (Gaubatz-Satler 1994, tab. 57: F10; Hunold 1997, tab. 78: 5; Mikler 1997, tab. 29: 21-24; Ortisi 2001, tab. 70: 3; Werner 1977, tab. 112: 21-24), rakúska a Maďarska (Alföldi 1957, obr. 111: 5; Bíró 1995, 34; Ruprechtsberger 1978, obr. 13-27) až po územie bývalej Juhoslávie (Dular 1979, 290; Petković 1994, tab. Xi: 1-17). všetci citovaní autori ich zhodne datujú od druhej polovice 3. až do začiatku 5. stor. po kr. (Hunold 1997, tab. 78: 5). E. M. Ruprechtsberger (1979, 27) k nim nachádza analógie ešte aj vo včasnom stredoveku. Podľa typologického členenia s. Petkovićovej, ktorá tento typ ihlíc rozdelila do troch variantov (1 - s polyedrickou hlavicou, 2 - s malou polyedrickou hlavicou, 3 - s hlavicou v tvare kocky), by sme ihlice typu iX, pochádzajúce zo skúmaného súboru, mohli priradiť k variantu 2 (Petković 1994, 29). typ X kostená ihlica ukončená hlavicou v tvare balustrád, s úzkym kŕčkom a mierne zosilneným telom asi v jednej tretine dĺžky v smere od hlavičky. dĺžka ihlíc tohto typu sa zvyčajne pohybuje od 6 až do 10 cm (Béal 1984, typ 19; Crummy 1979, typ 6; Mikler 1997, tab. 30: 5-18; Riha 1990, tab. 58: 2486-2529). Jediný exemplár zo skúmaného súboru má dĺžku 8,1 cm (obr. 2: 7). tento typ je známy najmä zo západných provincií (Béal 1984, kat. č. 211; Crummy 1979, 162; Gaubatz-Satler 1994, tab. 57: F17, F18; Hunold 1997, tab. 78: 15; Mikler 1997, tab. 30: 5-10; Ortisi 2001, tab. 40: 9; Price 1996, obr. 6.1: 40; Riha 1990, 110; Ruprechtsberger 1978, obr. 231). z Panónie poznáme podobný výrobok z gorsia (Bíró 1987, tab. 29: 252), ďalší je uložený v zbierkach MnM v Budapešti (Bíró 1995, tab. XXX: 323). na území hornej Mézie nebol typ X vôbec doložený a analogické ihlice sa nenašli ani na území dnešného slovinska, ani v antickom meste salona. ojedinele sa s takýmito typmi ihlíc stretávame aj v germánskom prostredí, napríklad na území dnešného durínska (Dušek 1992, obr. 26: 5). treba pripomenúť, že na tomto území badať silný rímsky vplyv, čo sa prejavilo najmä v napodobňovaní úžitkovej keramiky. Podľa n. crummyovej sa tento typ ihlíc v Británii vyskytoval asi od roku 200 až po koniec 4. a začiatok 5. stor. po kr. (Crummy 1979, 162). zhodne sú datované aj nálezy z Francúzska (Béal 1984, 54), švajčiarska (Riha 1990, 110), nemecka (Mikler 1997, 42) a Maďarska (Bíró 1987, 48 - autorka radí nález z gorsia na základe stratigraických parametrov do 4. stor. po kr.). Jedine E. M. Ruprechtsberger (1979, 119) datuje ihlicu uloženú v múzeu v ennse na prelom 2. a 3. stor. po kr. typ XI kostená ihlica s bohato proilovanou hlavicou (Béal 1984, typ 13b; Bíró 1995, tab. XXX: 317-333; Crummy 1979, typ 5; Mikler 1997, tab. 30: 19-24; Petković 1994, typ 6; Riha 1990, typ 12.26; Ruprechtsberger 1978, obr. 39-42). k tomuto typu ihlíc (obr. 2: 8, 9) by sa dal priradiť aj typ X. dôvodom vyčlenenia bol jeho zriedkavý výskyt v stredodunajskej oblasti. spoločným znakom ihlíc zaradených k typu Xi je tvar ich hlavice, ktorý pozostáva z niekoľkých navzájom pospájaných geometrických útvarov (prstence, cylindre, vázy, guličky, žliabky a pod.). PrísPevok k tYPolÓgii ríMskYch kostených ihlíc 51 k ihlici so zdvojeným kŕčkom a hlavicou s oválnym prierezom (obr. 2: 8; Sklenář 2000, 11 - obdobné exempláre autor uvádza ako ihlice „s vývalkovitě členěnou hlavicí“), nachádzame paralelu v MnM v Budapešti. M. t. Bíróová ju spolu s príslušnou skupinou ihlíc datuje do neskorého 3. a do 4. stor. po kr. (Bíró 1995, tab. 321). Ďalšia paralela, o niečo väčších rozmerov, pochádza z lokality diana-kartaš a bola datovaná do tretej štvrtiny 4. stor. po kr. (Petković 1994, 75). ihlica zdobená niekoľkonásobne proilovanou hlavicou (obr. 2: 9) čiastočne pripomína napríklad bronzovú ihlicu z augstu (Riha 1990, tab. 60: 2562). n. crummyová a e. M. ruprechtsberger tento typ ihlíc zhodne datujú od roku 200 až do konca 4. a začiatku 5. stor. po kr. (Crummy1979, 162; Ruprechtsberger 1979, 82). na základe stratigraie ich E. Rihová (1990, 112) zaradila od 2. stor. do prvej polovice 3. stor. po kr. s. Petkovićová a M. t. Bíróová ich výskyt kladú až do neskorej antiky (Bíró 1995, 126; Petković 1994, tab. 14). tyP XII kostená ihlica bez hlavice, ktorej telo je v hornej časti zdobené jedným alebo dvoma mriežkovanými pásmi (Bíró 1995, tab. XXviii: 298; Riha 1990, tab. 61: 2582, 63: 2617). zo skúmaného súboru sú známe tri exempláre tohto typu ihlíc (obr. 2: 10). ani jeden z nich však nemožno na základe nálezových okolností bližšie datovať. ich najbližšie paralely nájdeme v Panónii v gorsiu (Bíró 1987, obr. 297-298) a v rímskej zbierke MnM v Budapešti (Bíró 1995, tab. XXviii: 298). na základe mriežkovanej výzdoby na hrebeňoch a na základe iných nálezov ich M. T. Bíróová (1995, 33) kladie do 4. stor. po kr. e. M. neufer nález podobnej ihlice zo sontheimu datuje na základe nálezových okolností do obdobia po roku 204 po kr. (Neufer 1977, 353). na prelom 2. a 3. stor. po kr. je datovaný aj nález z heilig-kreuzstrasse 26 v augsburgu (Ortisi 2001, tab. 40: 8, 67: 4 - v prípade nálezu na tab. 40: 8 ide o kombináciu ihlíc typu Xii a Xiii). s analogickými ihlicami sa stretávame napríklad v gautingu (Mühlemeier 2000, obr. 65). typ XIII kostená ihlica s hlavicou oddelenou od tela nevýrazným kŕčkom a s telom zužujúcim sa k hrotu. Medzi 8 nálezmi tohto typu možno v skúmanom súbore rozlíšiť štyri varianty: Variant 1 - ihlica s polguľovitou hlavicou (Petković 1994, typ v; Riha 1990, tab. 63: 2611 a 2621). ihlica z iže má kŕčok zdobený plastickým prstencom (obr. 2: 11). Pochádza z okolia stavby i, teda ju môžeme zaradiť na koniec 2. a začiatok 3. stor. po kr. Podobne datuje takéto ihlice aj S. Petkovićová (1994, 75). ostatné exempláre zo skúmaného súboru nemožno chronologicky bližšie zaradiť. Variant 2 - ihlica s valcovitou, šrafovanou hlavicou nevýrazne oddelenou od tela (Bíró 1995, tab. XXXiii: 360-362; Petković 1994, typ vi, variant 3; Ruprechtsberger 1978, obr. 29-31). ihlica zo zbierok PM v komárne má kŕčok zdobený plastickým prstencom (obr. 2: 12). výskyt tohto variantu sa kladie na koniec 3. stor. a do 4. stor. po kr. (Bíró 1995, 34; Petković 1994, 75; Ruprechtsberger 1979, 29-30). na rozdiel od citovaných paralel má telo ihlice z PM v komárne oválny prierez, je masívne a postupne sa zužuje smerom k hrotu. Variant 3 - ihlica s hlavicou v tvare horiacej fakle (Bíró 1987, obr. 245; Petković 1994, typ Xvii). takéto ihlice sú zdobené kombináciou šikmých a priečnych rýh (obr. 2: 13) a na základe analógií z lokalít gorsium (Bíró 1987, 48) a diana-kartaš (Petković 1994, 82) ich môžeme datovať od polovice 3. do konca 4. stor. po kr. Variant 4 - ihlica s mriežkovaným kŕčkom (Mikler 1997, tab. 32; Riha 1990, tab. 71: 2576). Pri predpoklade, že exemplár z hrobu 119 na pohrebisku ii v Bratislave-rusovciach (obr. 2: 14; Pichlerová 1981, 23) nepredstavuje hrot obojstranne zdobenej ihlice, mohli by sme ho priradiť k tomuto variantu a vzhľadom na časové zaradenie pohrebiska ii ho datovať od konca 1. až do 2. stor. po kr. 52 erik hrnČiarik zlomok pravdepodobne väčšej kostenej ihlice, ktorý pochádza z lokality Bratislava-rusovce z polohy Bergl, má mriežkovane zdobený kŕčok, vo vrchnej časti doplnený o plastický prstenec. Podobné ihlice pochádzajú z národného múzea (landesmuseum, ďalej len lM) v Mainzi (Mikler 1997, tab. 32: 4-6). H. Mikler (1997, 45) odvolávajúc sa na najvčasnejší a na najmladší nález podobne zdobenej ihlice, zaraďuje tento variant do obdobia od prvej polovice 1. do konca 4. stor. po kr. typ XIV kostená ihlica zdobená hlavicou v tvare ženskej busty (Bíró 1995, tab. XXXvi: 380-383; Mikler 1997, tab. 36; 37; Petković 1994, typ Xvi; Riha 1990, tab. 40: 1360-1363; Ruprechtsberger 1978, obr. 2). Podrobnejšie rozpracovanie ihlíc tohto typu publikovala D. Stutzingerová (1995, 135-208). na jej prácu nadviazala a doplnila ju najmä o nálezy z územia Panónie M. T. Bíróová (1997-1998, 79-92). obidve publikácie zahŕňajú aj štyri exempláre, ktoré sú súčasťou analyzovaného súboru nálezov (obr. 2: 15). ihlice zobrazujú ženské poprsie a pravdepodobne kopírujú kamenné (Stutzinger 1995, 135-208), ale aj terakotové busty cisárovien, ktoré boli v obľube počas celej doby rímskej. obidve autorky sa pri ich datovaní opierajú o účes ako o prvok, ktorý podliehal meniacim sa módnym trendom. M. t. Bíróová predpokladá, že sa používali nielen ako vlasové ihlice, ale aj ako ihlice na spínanie odevu namiesto spôn. argumentuje pritom spôsobom ich uloženia v hrobe (Bíró 1997-1998, 81). nemali by sme však opomenúť ani názor M. r. alfödiovej, ktorá predpokladala, že kostené ihlice v hroboch slúžili aj na spínanie látky, do ktorej zabalili mŕtve telo (Alföldi 1957, 477-495). ihlica pochádzajúca z hrobu i na pohrebisku ii v Bratislave-rusovciach (obr. 2: 15) slúžila pravdepodobne práve na takéto zopnutie látky, do ktorej bolo zabalené mŕtve dieťa. zdá sa nepravdepodobné, že takáto veľká ihlica by slúžila na úpravu jeho účesu, alebo by ju malo dieťa pripevnenú na šate ako sponu. nasvedčuje tomu aj umiestnenie ihlice v hrobe - našla sa totiž v blízkosti hrude. na základe zobrazeného účesu na ženskej buste na hlavici a analógií ju možno datovať do druhej polovice 1. stor. po kr. (Bíró 1995, tab. XXXvi: 381; podľa tvaru tela ihlice možno aj Mikler 1997, tab. 36: 12). Príslušný účes je charakteristický pre ženy z vyššej spoločnosti z čias Fláviovcov (Pichlerová 1981, 28). T. Kolník (1984, obr. 227) stotožňuje znázornenú ženskú bustu s Júliou titi. Podobne sú určené aj obidve ihlice zo žiarového hrobu 85 na pohrebisku ii v Bratislave-rusovciach (Pichlerová 1981, tab. ciX: 5-6). zachovali sa len ich hlavice a zlomky tela. na základe ich duplicitného výskytu by sme mohli predpokladať, že ide o ihlice, ktorými bola na pleci mŕtveho spojená látka, do ktorej bol odetý. ako príklad podobného použitia ihlíc uvádza M. T. Bíróová (1995, obr. 5) niekoľko vyobrazení žien na gréckych vázach. Posledná ihlica z analyzovaného súboru pochádza z hrobu 101 toho istého pohrebiska v Bratislaverusovciach. spolu s ňou boli v popolnici uložené pozostatky dieťaťa vo veku 2 až 3 rokov. M. t. Bíróová prirovnáva ihlicu k nálezu zo szombathely a opierajúc sa o podobný účes, aký je zobrazený na „Busto Fonseca“, radí tieto ihlice na koniec trajánovej vlády (Bíró 1997-1998, 84, 86). typ XV kostená ihlica zdobená kultovými motívmi. Možno rozoznať tieto jej varianty: Variant 1 - ihlica zdobená miniatúrnou sekerkou (Mikler 1997, tab. 31: 18; Riha 1990, tab. 41: 1378-1380; Ruprechtsberger 1978, obr. 47-48). najčastejšie sa ihlice tohto variantu vyskytujú z kovu, menšie percento ich však bolo vyhotovených aj z kosti. nachádza sa na nich ryhovanie, ktoré malo symbolizovať spôsob pripevnenia kovovej alebo kamennej sekerky k porisku. symbol sekerky patrí medzi najstaršie symboly. Jeho výskyt je známy už z praveku a prechádza takmer do všetkých kultúr. sekerka bola symbolom moci a fyzickej sily. Jednoduchá sekerka je u rimanov spájaná s božstvom Vulcanom. Jediný exemplár veľmi kvalitne opracovanej tenkej kostenej ihlice zdobenej vo vrchnej časti výčnelkom v tvare miniatúrnej sekerky je uložený v PM v komárne (obr. 3: 1). na porisku sú z oboch strán umiestnené jednoduché koncentrické krúžky. na vrchu je vyrytých niekoľko priečnych línií. telo ihlice je poško- PrísPevok k tYPolÓgii ríMskYch kostených ihlíc 53 dené rozpadom kostného tkaniva. obdobne opracovaná ihlica pochádza z lauriaca a E. M. Ruprechtsberger (1979, 83) ju rámcovo datuje do obdobia neskorej antiky. Miniatúrne sekerky sú stvárnené nielen na kostených ihliciach, ale aj na kostených lyžičkách, ako tomu je aj v prípade nálezu z Froncesteru (Price 1996, tab. 6.2: 63). vzhľadom na tvar tela exemplára uloženého v PM v komárne však môžeme jeho interpretáciu ako lyžičky vylúčiť. telo ihlice sa totiž postupne zužuje, na rozdiel od tela uvedenej lyžičky, ktoré sa postupne rozširuje. kovové, ale aj kostené ihlice tohto variantu sa vyskytujú vo veľkej Británii, v severnom Francúzku, ale aj v rakúsku a vo švajčiarsku a sú datované do 3. a 4. stor. po kr. (Mikler 1997, 45). uvedená lyžička, s analogickým zobrazením sekerky, je časovo zaradená do neskorého 4. stor. a do 5. stor. po kr. (Price 1996, 100). Variant 2 - ihlica zdobená píniovou šiškou, ktorá je umiestnená na prstencovitom kŕčku alebo z neho jednoducho vyrastá (Béal 1984, tab.10: 237; Bíró 1995, tab. XXXi-XXXii: 335-357; Dular 1979, tab. 3: 7; Mikler 1997, tab. 33; Petković 1994, typ X; Riha 1990, tab. 42: 1392-1414; Ruprechtsberger 1978, obr. 3-12). ide o najpočetnejší variant ihlíc typu Xv. citovaní bádatelia ich zvyknú uvádzať aj ako osobitný typ. ich vyčlenenie ako variantu ihlíc s kultovými motívmi sme zvolili vzhľadom na to, že symbol píniovej šišky sa spája s kultom sabázia. Píniová šiška bola symbolom plodnosti, života, moci a fyzickej sily. Preto je často používaná aj ako symbol nahrádzajúci falus. v neskorej dobe rímskej bola obľúbeným motívom aj na náhrobných stélach (Ratimorská 1984, tab. XXiv: 1) ako symbol smrti (Biedermann 1992, 55). v rímskej mytológii sa spája s dianou (Ruprechtsberger 1979, 26) a s kultom sabázia (Tacheva-Hitova 1983, 162-187). ako symbol stromu života sa s ňou stretávame aj v kresťanskej ikonograii. ihlice zdobené píniovou šiškou (obr. 3: 2) sú charakteristickým prvkom strednej a neskorej doby rímskej (Mikler 1997, 46). zo skúmaného súboru pochádza 11 ihlíc tohto variantu. na základe typológie E. Rihovej (1990, 101) ich možno rozčleniť do štyroch podskupín. všetky sú zastúpené aj v analyzovanej kolekcii: • Podskupina 1 - ihlica s hlavicou zdobenou horizontálnym ryhovaním. Paralely k podobným nálezom zo slovenska nachádzame v augste (Riha 1990, 162) a v múzeu v ennse (Ruprechtsberger 1978, obr. 10; 11). sú datované od 3. stor. po kr. (Ruprechtsberger 1979, 75-76) až do konca 4. stor. po kr. (Riha 1990, 162 - na základe nálezov mincí, najstaršia razba ktorých pochádza z roku 387). • Podskupina 2 - ihlica s hlavicou zdobenou mriežkovaním. takto zobrazené šišky kopírujú ich skutočný tvar. ich nálezy evidujeme takmer z celého územia rímskej ríši (Alföldi 1957, obr. 111: 4; Béal 1984, tab. 10: 237; Bíró 1987, obr. 22: 193; 1995, tab. XXXi-XXXii: 335-357; Dular 1979, tab. 3: 7; Jablonowska-Taracha 2002, obr. 2: 1-3; Mikler 1997, tab. 33; Petković 1994, typ X; Price 1996, obr. 6.1: 47, 48; Riha 1990, tab. 42: 1392-1414; Ruprechtsberger 1978, obr. 3-12). najvčasnejší nález, uložený v múzeu v ennse, je datovaný na koniec 2. a do 3. stor. po kr. (Ruprechtsberger 1979,74). Mriežkovaním zdobené ihlice boli v obľube až do polovice 5. stor. po kr. na pohrebisku iii v Bratislave-rusovciach bol napríklad objavený zlomok ihlice zdobený píniovou šiškou, ktorý môžeme na základe chronologického zaradenia tohto pohrebiska datovať do neskorej antiky. • Podskupina 3 - ihlica s hlavicou zdobenou šrafovaním. analógie sú známe zo zbierok lM v Mainzi (Mikler 1997, tab. 33: 1-16), MnM v Budapešti (Bíró 1995, tab. XXXi: 341-345) a z lokalít salona (Ivčević 2002, 160: 39), sirmium (Šaranović-Svetek 1981, tab. ii: 14), diana-karataš (Petković 1994, tab. Xv: 11, 12) a Xanten (Goddard 1990, tab. 17: d10). sú datované od konca 2. do polovice 5. stor. po kr. S. Petkovićová (1994, 32) rozlišuje medzi ihlicami tohto typu ešte jednu podskupinu: • Podskupina 4 - ihlica bez šrafovanej výzdoby hlavice. ich kŕčok zvyčajne nie je zdobený. z analyzovaného súboru k nim možno zaradiť dve ihlice. táto podskupina je radená do poslednej štvrtiny 4. a prvej polovice 5. stor. po kr. Variant 3 - ihlica s hlavicou v tvare kohúta (Bíró 1995, tab. XXXv: 376-379; Riha 1990, tab. 41: 1375-1376). tento symbol pochádza pravdepodobne z galie odkiaľ bol prinesený aj do antického ríma (latinské pomenovanie kohúta je „gallus“; Slovník 1974, 319). rimania ho stotožňovali so slnkom a pokladali ho za 54 erik hrnČiarik obr. 3. kostené ihlice. 1-5 - typ Xv; 6 - typ Xvi; 7, 8 - typ Xvii; 9-11 - typ Xviii; 12 - typ XiX (1-7, 9-12 - PM v komárne; 8 - iža, leányvár). PrísPevok k tYPolÓgii ríMskYch kostených ihlíc 55 premožiteľa noci. Jeho charakteristické povahové vlastnosti boli pripisované mnohým božstvám, ktorých sa stal atribútom. vďaka svojej bojovnosti bol často zobrazovaný spolu s bohom vojny Marsom. v grécku napríklad obetovali kohúta bohovi lekárstva asklépiovi (Vidmann 1993, 128). Podobne aj rimania ho spájali s lekárskym umením. svedčí o tom napríklad aj nález terakotovej sošky kohútika spolu s doštičkou, na ktorej si lekári pripravovali liečivá (Künzl 1982, 86), ale aj výzdoba lekárskeho mažiara z augstu (Riha 1986, tab. 14: 116). ako symbol plodnosti a starostlivosti o rodinu bol spájaný aj s kultom venuše. zároveň bol strážcom svetla nad posteľou rodičky (Biedermann 1992, 132), preto sa jeho drobné plastiky často objavujú v malých domácich svätyniach, v laráriách. vyobrazenie na ihlici malo azda symbolizovať obetu božstvu za zdravie a zároveň malo chrániť majiteľa pred možným onemocnením. zo zbierok PM v komárne pochádzajú dva takéto exempláre. na jednom z nich je na hlavici symbol kohúta stvárnený tak, že oči má naznačené koncentrickými krúžkami, ostatné partie tela boli znázornené ryhovaním. na očiach a na niektorých častiach je zachovaná červená farba, ktorá svedčí o polychrómnom zdobení tejto ihlice (obr. 3: 3). M. T. Bíróová (1995, 34) datuje ihlice s hlavicou v tvare kohútika do 4. a na začiatok 5. stor. po kr. štylizované zobrazenie kohútika v pozícii „kikiríkania“ na bronzovej ihlici z rímskeho vicusu z alzey je však datované do druhej polovice 2. stor. po kr. (Hunold 1997, tab. 71: 9). Variant 4 - ihlica s hlavicou v tvare venuše (Béal 1984, tab. 11: 240; Bíró 1995, tab. XXXvi: 385-386, 853; Dular 1979, tab. 3: 5; Gostenčnik 1996, tab. 4: 7; Petković 1994, typ Xv). afrodita (alebo jej rímsky náprotivok venuša) patrila medzi božstvá, ktoré sa tešili počas celej antiky veľkej obľube a úcte. Preto nie je divné, že sa už za helenizmu vyskytuje ako výzdobný prvok na ihliciach. remeselníci kopírovali najmä jej dva najznámejšie vyobrazenia, t. j. Praxitelovu afroditu knídsku (Boardmann 1995, obr. 26) a afroditu anadyomene (Petković 1994, 33). význam venušinho kultu stúpol najmä za panovania juliovsko-claudiovskej dynastie, od ktorej si príslušní cisári odvodzovali svoj pôvod (Slovník 1974, 651). druhá významná epocha v uctievaní kultu venuše sa pripisuje cisárovi hadriánovi. nosenie takejto ihlice malo popri dekoratívnej funkcii aj magický význam. okrem ochrannej moci nad majiteľkou mali na ňu prejsť aj všetky ostatné vlastnosti bohyne, ako je plodnosť, krása, cudnosť a podobne. v skúmanom súbore sa vyskytuje iba jedna hlavica takejto ihlice, uložená v PM v komárne (obr. 3: 4; Kolník 1984, obr. 114). Jej igurálna výzdoba predstavuje pravdepodobne typ „venuša Pudica“. Ženská postava si ľavou rukou zakrýva poprsie a pravou si pridŕža plášť, ktorým má zahalenú spodnú časť tela. Plášť zároveň tvorí prechod medzi igúrou a telom ihlice. tvár venuše je realisticky zobrazená. kvalitne prepracované línie účesu mám umožňujú jej presnejšie chronologické zaradenie. tento typ účesu je charakteristický pre láviovské obdobie. obdobne zdobené ihlice pochádzajú z Pompejí, aquileji, nînes, tarsu (Gostenčnik 1996, 119), Magdalensbergu (Gostenčnik 1996, 118), z hornej Mézie (Petković 1994, tab. Xvi: 4-6), zo szőnyu (Bíró 1995, tab. XXXvi: 385) a zo slovinska (Dular 1979, 281). vo všetkých uvedených prípadoch sú ihlice datované na koniec 1. až do prvej polovice 2. stor. po kr. výnimku tvorí len ihlica z lokality diana-karataš, datovaná do poslednej štvrtiny 3. stor. po kr. na hlavici ktorej ženský účes pripomína úpravu vlasov severovského obdobia podľa vzoru Julie domny, Julie Maesy (Petković 1994, 81). na základe týchto faktov a účesu môžeme venušu z komárna chronologicky zaradiť do obdobia vlády dynastie Fláviovcov. Variant 5 - ihlica s hlavicou v tvare votívnej ruky (Bíró 1995, tab. XXXiv: 373-374; Mikler 1997, tab. 35: 1-5; Petković 1994, typ Xiv; Riha 1990, tab. 40: 1367-1371; Ruprechtsberger 1978, obr. 488, 344-346). votívne ruky boli charakteristickým motívom spájaným v dobe rímskej s kultom sabázia a Jupitera Maxima dolichenského (Mikler 1997, 45-46). Bronzové votívne ruky určené pre sabáziov kult boli na rozdiel od rúk darovaných Jupiterovi dolichénskemu bohato zdobené a často držali medzi prstami píniovú šišku s bohyňou niké. okolo zápästia bol obyčajne obtočený had. len zriedkavo sa stretávame s bohato zdobenými kultovými rukami spojenými s Jupiterom dolichénskym a nebyť dedikačného nápisu, prisúdili by sa sabáziovi (Tacheva-Hitova 1983, 162-187). symbol ruky sa spájal aj s prísahou a prísľubom daru pre božstvo, ktoré bolo založené na princípe: „prisahám, že ti dám niečo, keď ty mi dáš“. ruka zároveň znázorňovala žehnajúcu, ale aj karhajúcu silu Boha. tento symbol v neskorej antike prechádza aj do kresťanskej ikonograie, kde sa stretávame s početnými relikviármi svätcov v tvare ľudského predlaktia (Kvetánová 2003, 139-140). 56 erik hrnČiarik kostené ihlice zdobené uvedeným motívom (obr. 3: 5) sú pomerne častými nálezmi na rímskych lokalitách. S. Ivčevićová (2002, 160: 41) datuje nález zo salony na koniec 1. a do 2. stor. po kr., A. Dumoulin (1964, 103) medzi roky 104-131 po kr., a to na základe spoločného výskytu analogickej ihlice s mincou Faustiny st. na galo-rímskom pohrebisku v apte. A. Dularová (1979, 282) ich radí na základe nálezu na pohrebisku v emone na koniec 1. stor. po kr. zhodne do 1. stor. po kr. kladie ich výskyt aj J.-C. Béal (1984, 57-58). Podľa S. Petkovićovej (1994, 33) sú charakteristické pre včasnú dobu rímsku a vyskytujú sa až do začiatku 4. stor. po kr. H. Mikler (1997, 45) uvádza paralely známe počas celej doby rímskej. M. T. Bíróová (1995, 127) datuje ich výskyt v Panónii až od polovice 3. do 4. stor. po kr. v skúmanom súbore sa nachádzajú tri exempláre uložené v PM v komárne. ich chronologické určenie na základe stratigraie nie je vzhľadom na charakter tejto zbierky možné, preto sa pri ich datovaní musíme opierať o paralely z lM v Mainzi (Mikler 1997, 45-46), z hornej Mézie (Petković 1994, 33) a zo zbierok MnM v Budapešti (Bíró 1995, 34). Jeden exemplár má hlavicu v tvare ruky, ktorá pomocou prstov - ukazováka a prostredníka drží guľovitý predmet. iná ihlica, ukončená taktiež hlavicou v tvare ruky, má vystretý palec, ukazovák a prostredník. okolo zápästia je ovinutý had. M. t. Bíróová zaraďuje do tejto skupiny aj ihlice so štylizovanou ľudskou rukou na plastickom prstenci, pochádzajúce z MnM v Budapešti (Bíró 1995, tab. XXXiv: 375). aj v prípade komárňanského, ale aj v prípade budapeštianskeho exemplára ide o nálezy, ktoré sa dostali do zbierok múzeí pred prvou svetovou vojnou a miesto odkiaľ pochádzajú, nie je známe. typ XVI kostená ihlica zložená z dvoch samostatných častí - z hlavice s vyvŕtaným otvorom a z tela (Bíró 1995, tab. XXXii: 355; Mikler 1997, tab. 31: 1-7). z analyzovaného súboru sú známe dva exempláre (obr. 3: 6). Jednotlivé časti boli opracované na sústruhu (Mikler 1997, 43). nezriedka sa pri ihliciach tohto typu stretávame s bohato zdobenou hlavicou vyhotovenou z iného materiálu, akým je zlato (Mikler 1997, tab. 31: 4), bronz (Riha 1990, tab. 40: 1372) a podobne. kostené ihlice tohto typu sú zastúpené dvomi exemplármi z hrobu 9 na pohrebisku iii v Bratislaverusovciach. obidve mali guľovité hlavice zhotovené na sústruhu a boli nasadené na kŕčok zdobený dvomi plastickými prstencami. uložené boli symetricky pozdĺž kľúčových kostí na hrudníku pochovanej ženy a pravdepodobne slúžili na zopnutie odevu (Kraskovská 1974b, 104). Pri ihliciach tohto typu nejde o špeciálny výzdobný prvok, ale o spôsob technického riešenia, ktorého analógie sú známe z trvania celej doby rímskej (Mikler 1997, 43). v prípade oboch exemplárov z Bratislavy-rusoviec sa môžeme oprieť o datovanie tohto pohrebiska a zaradiť ich chronologicky do prvej polovice 4. stor. po kr. typ XVII ojedinelé typy kostených ihlíc bez paralel. kostená ihlica s hlavicou so štvorcovým prierezom a s dvoma 0,1 cm širokými a 0,25 cm hlbokými zárezmi vo vrchnej časti (obr. 3: 7). hlavicu dotvára dvojnásobný valcovitý gombík. Povrch štvorcovej časti je zo všetkých štyroch strán zdobený koncentrickými krúžkami. na zadnej a prednej strane sa nachádzajú dva rady jednoduchých a jeden rad koncentrických krúžkov. vzhľadom na fakt, že pochádza zo zbierok PM v komárne, jej chronologické a teritoriálne určenie nie je možné. k tomuto typu možno zaradiť aj ihlicu s hlavicou v tvare komického herca, nájdenú v iži. Pochádza zo zberu na halde (obr. 3: 8). Postavička má na hlave nasadenú masku, cez plece prehodený plášť. ruky má zovreté a položené na bruchu, ktoré prevísa cez opasok. Po oboch stranách opaska má zavesený bližšie neurčený predmet. opasok je na chrbte postavičky zviazaný do „osmičky“. Jej použitie ako ihlice nie je možné jednoznačne potvrdiť ani vyvrátiť. ihlica majúca hlavicu s postavičkou pastiera s ovečkou, z usadlosti typu villa rustica z Bondorfu, je približne rovnakej veľkosti, ale je interpretovaná ako rúčka nožíka (Gaubatz-Satler 1994, tab. 57: F2). Funkcia tohto nálezu však nie je jednoznačná, a podobne aj PrísPevok k tYPolÓgii ríMskYch kostených ihlíc 57 v prípade ižianskeho exemplára by sa dalo uvažovať o iných alternatívach jeho použitia rímskymi vojakmi žjúcimi za hradbami auxiliárneho tábora. typ XVIII nezdobená kostená ihlica bez hlavice (Béal 1984, typy 2a, 2b, 3, 4; Bíró 1990, tab. Xii-Xv: 99-151; Crummy 1979, typ i; Dular 1979, tab. 1: 12-15; Mikler 1997, tab. 29: 1-6; Petković 1994, typ Xi, Xii, Xiii; Riha 1990, tab. 65: 2623-2662; Ruprechtsberger 1978, obr. 313-366). takéto ihlica sa našli vo všetkých rímskych provinciách. v rámci skúmaného súboru nie sú zastúpené iba na pohrebisku i v Bratislave-rusovciach. Počtom 50 kusov tvoria najrozsiahlejšiu skupinu nálezov. najkratší, kompletne zachovaný exemplár má dĺžku 6,7 cm, najdlhší má dĺžku 13,3 cm. v rámci tohto typu môžeme rozlíšiť niekoľko variantov: Variant 1 - ihlica s priečne zrezanou vrchnou časťou (obr. 3: 9). na lokalitách hornej Mézie sa vyskytuje asi od polovice 2. až do polovice 4. stor. po kr. (Petković 1994, tab. 14). tento variant datuje M. T. Bíróová (1995, 126) od 1. až do 3. stor. po kr. E. M. Ruprechtsberger (1979, 135-136) kladie výskyt tohto variantu, ako aj nasledujúcich dvoch najskôr na prelom 2. a 3. stor. po kr. N. Crummyová (1979, 159-160) nerozoznáva jednotlivé varianty a rámcovo ich datuje do doby rímskej . Variant 2 - ihlica so zaoblenou vrchnou časťou (obr. 3: 10). J.-C. Béal (1984, 50) ju na základe paralel chronologicky zaradil od 1. až do konca 4. stor. po kr. a podobne ju datuje aj S. Petkovićová (1994, tab. 14). Variant 3 - ihlica s ihlanovito ukončenou vrchnou časťou (obr. 3: 11). S. Petkovićová (1994, tab. 14) ju datuje od začiatku 2. až do polovice 4. stor. po kr. a M. T. Bíróová (1995, 126) do celej doby rímskej. ani jeden z troch variantov ihlíc, ktoré sa v analyzovanom súbore vyskytovali, nemožno chronologicky bližšie zaradiť. na základe uvedených paralel sú iba rámcovo datovateľné do doby rímskej. ich použitie mohlo byť rôznorodé. Pri úprave vlasov sa mohli v účese jednoducho skryť, takže ich nebolo vôbec vidieť (Riha 1990, 112), mohli sa používať aj na spájanie látky, ale aj ako pomôcka pri šití. typ XIX zlomky ihlíc a polotovary. osobitnú skupinu medzi ihlicami tvoria zlomky tiel a hrotov ihlíc (49 kusov). ako chronologický element nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť a datovanie jednotlivých kusov na základe paralel je nereálne. na niektorých exemplároch sa čiastočne zachovala výzdoba kŕčka, ktorá by mohla aspoň hypoteticky napomôcť pri určení typu ihlice. v skúmanom súbore sa vyskytujú: - zlomky ihlíc so špirálovito zdobeným kŕčkom; zlomky ihlíc s prstencovito zdobeným kŕčkom; zlomky ihlíc bez akejkoľvek výzdoby, medzi ktorými ešte môžeme rozlíšiť zlomky tiel a zlomky hrotov ihlíc. Je pravdepodobné, že niektoré kusy neboli súčasťou ihlíc, ale mohli slúžiť buď ako rúčky lyžičiek, kostené ihly, alebo mali úplne inú, neznámu funkciu. ich presnejšie určenie vzhľadom na fragmentárnosť nálezov nie je možné a bolo by veľmi hypotetické. zvyšky čiastočne opracovaných kostí (3 kusy) pripravených na výrobu ihlíc alebo ihiel (obr. 3: 12), z PM v komárne alebo z rímskeho tábora v iži, dovoľujú predpokladať, že sa vojaci vo voľnom čase okrem iného zaoberali aj spracovaním kostenej suroviny. Bolo pre nich určite výhodnejšie, ak si poškodenú časť zbrane mohli opraviť sami, ako zaplatiť za novú. 58 erik hrnČiarik zÁver Príspevok zahŕňa prvé kompletné spracovanie rímskych kostených ihlíc pochádzajúcich z nálezísk na území juhozápadného slovenska a zo zbierky PM v komárne. typologický a chronologický rozbor jednotlivých exemplárov sa opiera o poznatky z doposiaľ publikovaných prác renomovaných európskych bádateľov. Mnohé exempláre a ich blízke analógie poukázali na čulé obchodné kontakty rímskeho obyvateľstva nielen s okolitými provinciami, ale aj so vzdialenejšími časťami rímskeho impéria. na druhej strane je však pravdepodobné, že i v blízkom okolí existovala kostiarska dielňa, ktorá svojimi výrobkami pokrývala domáci trh. najnovšie výskumy v Brigetiu poukazujú na takúto dielňu v tamojšom civilnom meste. vzhľadom na to, že sa nepodarilo nájsť polotovary a prípadné nepodarky, niektorí autori ju interpretujú ako dielňu na opravu kostených a parohových výrobkov (Bartus 2004, 17-23; Borhy/Számadó 2001, 28). Podľa nášho názoru by tu však mohlo ísť aj o obchod s týmto tovarom. Blízkosť predmetov uložených v PM v komárne s nálezmi z tejto lokality len dokazuje ich predpokladanú provenienciu. v skúmanom súbore je zastúpené len malé percento čiastočne opracovanej suroviny, preto nemožno doložiť existenciu lokálnej dielne ani v jednej z uvedených lokalít. Je pravdepodobné, že tieto polotovary svedčia skôr o menšej dielničke určenej na domácku opravu a výrobu jednoduchých predmetov. Funkcia a luxusný charakter niektorých nálezov dopĺňajú doterajšie znalosti o živote rimanov na strednom dunaji. ich analýza v niektorých prípadoch čiastočne prispela k objasneniu predstáv o sociálnom a spoločenskom živote na panónskom limite. Jeho lepšiemu poznaniu by mohol napomôcť podrobnejší rozbor doposiaľ nepublikovaných predmetov z archeologických výskumov v Bratislave-rusovciach a Čunove. zaujímavé by bolo podrobiť skúmaný materiál osteologickému rozboru, ktorý v čase prípravy tejto práce nebolo možné realizovať. tým by sa dosiahla konfrontácia publikovaných poznatkov s výsledkami analýzy skúmaného súboru. literatúra Alföldi 1957 Bartus 2004 Béal 1984 Biedermann 1992 Bíró 1987 Bíró 1995 Bíró 1997-1998 Boardman 1995 Borhy et al. 2003 Borhy/Számadó 2001 Buisson 1993 Campanelli 2002 Goddard 1990 Crummy 1979 Deschler-Erb 1998 Dobiat 1998 Dular 1979 Dumoulin 1964 Dušek 1992 M. r. alföldi: knohengegenstände. in: M. r. alföldy/l. Barkóczi/J. Fitz/k. Póczy/ a. radnóti/a. salamon/J. szilágyi/e. В. vágó: intercisa ii (dunapentele). geschichte der stadt in der römerzeit. 2. arch. hungarica (n. s.) 36. Budapest 1957, 477-495. d. Bartus: Bone hairpins from Brigetio. anodos 3/2003, 2004, 23-32. J.-c. Béal: les objets de tableterie antique du musée archéologique de nines. nines 1984. h. Biedermann: lexikon symbolov. Bratislava 1992. M. t. Bíró: gorsium Bone carvings. alba regia 23, 1987, 25-63. M. t. Bíró: the Bone objects of the roman collection in hungarian national Museum. Budapest 1995. M. t. Bíró: Pins with female bust decoration and the emperor cult. antaeus 24, 19971998, 79-92. J. Boardman: greek sculpture. the late classical period. london 1995. l. Borhy/k. kuzmová/J. rajtár/e. számadó: kelemantia - Brigetio. auf den spuren der römer an der donau. Wegweiser/tracing the romans on the danube. guide. nové zámky 2003. l. Borhy/e. számadó: római kori csontfaragványok és modern hamisítványok. acta arch. Brigetionensia i/2. komárom 2001. a. Buisson: ludna. st. georges de reneins 1993. a. campanelli: alba Fucens-rivive la piecola romana d´abruzzo. endizioni 2002. e. goddard: colonia ulpia traiana. die ausgrabungen im Bereih des hauses am kleinen hafentor (insula 38). dissertation München. München 1990. n. crummy: a chronology of romano-British Bone Pins. Britannia 10, 1979, 157-163. s. deschler-erb: römishe Beinartefakte aus augusta raurica. rohmaterial, tehnologie, typologie und chronologie. Forsh. augst 27. augst 1998. c. dobiat: im Wetlauf mit den Baggern. denkmalpl. u. kulturgesh. 1, 1998, 37-40. a. dular: rimske koščene igle iz slovenje. arh. vestnik 30, 1979, 278-293. a. dumoulin: nécropole gallo-romaine a apt. (Facsimile 1). gallia 22, 1964, 87-110. s. dušek: römishe handwerker im germanishen thüringen. stutgart 1992. PrísPevok k tYPolÓgii ríMskYch kostených ihlíc Fehérváryová 1986 Gaubatz-Satler 1994 Gostenčnik 1996 Hrnčiarik 2004 Hrnčiarik, v tlači Hunold 1997 Ivčević 2002 Jablonowska-Taracha 2002 Kolbus 2001 Kolník 1984 Kraskovská 1974a Kraskovská 1974b Kraskovská 1992 Künzl 1982 Kuzmová/Rajtár 1986a Kuzmová/Rajtár 1986b Kvetánová 2003 Mikler 1997 Mühlemeier 2000 Neufer 1977 Ortisi 2001 Peters 1986 Petković 1994 Pichlerová 1981 Plachá/Pieta 2000 Price 1996 Ratimorská 1984 Riha 1986 Riha 1990 Ruprechtsberger 1978 Ruprechtsberber 1979 Sklenář 2000 Slovník 1974 Stutzinger 1995 Šaranović-Svetek 1981 Tacheva-Hitova 1983 Vidman 1993 Werner 1977 59 M. Fehérváryová: Pôsobenie múzea v rámci spolkovej činnosti. in: sto rokov múzea v komárne. komárno 1986, 11-46. a. gaubatz-satler: die villa rustica von Bondorf. stutgart 1994. k. gostenčnik: die kleinfunde aus Bein von Magdalensberg. carinthia i, 1996, 105-137. e. hrnčiarik: römische Perlen und amulet in der slowakei. anodos 3/2003. trnava 2004, 91-100. e. hrnčiarik: rímske kostené výrobky v zbierke Podunajského múzea v komárne. komárno, v tlači. a. hunold: der römishe vicus von alzey. Mainz 1997. s. ivčević: longae salonae. split 2002. J. Jablonowska-taracha: Bone objects from Polish excavation at kom el-dikka, alexandria (1988-1990). ii. archeologia (Warszawa) 52, 2001, 61-76. s. kolbus: die römishe villa rustica von nürtingen-oberensingen, kr. esslingen. Fundber. Baden-Würtemberg 25, 2001, 537-715. t. kolník: rímske a germánske umenie na slovensku. Bratislava 1984. Ľ. kraskovská: gerulata-rusovce. rímske pohrebisko i. Fontes arch. ústavu snM 2. Bratislava 1974. Ľ. kraskovská: rímske pohrebisko na parcele Jrd v rusovciach. zbor. snM 68. hist. 7, 1974, 81-111. Ľ. kraskovská: drobné predmety z polohy Bergl v Bratislave rusovciach. zbor. snM 86. arch. 2, 1992, 67-82. e. künzl: Medizinishe instrumente aus sepulkralfunden der römishen kaiserzeit. Bonner Jahrb. 182, 1982, 1-131. k. kuzmová/J. rajtár: anfänge des römerlager in iža. arch. rozhledy 38, 1986, 358-377, 459-462. k. kuzmová/J. rajtár: Bisherige erkenntnisse zur Befestigung des römerkastells in iža. slov. arch. 34, 1986, 185-222. i. kvetánová: votívna ruka Jupitera dolichena zo zbierky emanuela Marcela. zbor. snM 97. arch. 13, 2003, 133-142. h. Mikler: die römischen Funde aus Bein im landesmuseum Mainz. Monographies instrumentum. i. Montagnac 1997. s. Mühlemeier: grabungen im zentrum des römishen gauting. arh. Jahr Bayern 1999, 2000, 68-70. e. M. neufer: untersuhungen im römishen gutshof von sontheim an der Benz, kreis heidenheim. Fundber. Baden-Würtemberg 3, 1977, 334-354. s. ortisi: die stadtmauer der raetishen Provinzenhauptstadt aelia augusta augsburg. düsseldorf 2001. B. g. Peters: kostoreznoe delo v antičnych gosudarstvach severnogo Pričernomor’ja. Moskva 1986. s. Petković: rimski predmeti od kosti i roga sa teritorje gornje Mezje. Beograd 1994. M. Pichlerová: gerulata-rusovce. rímske pohrebisko ii. Fontes arch. ústavu snM 5. Bratislava 1981. v. Plachá/k. Pieta: nové objavy na rímskom devíne. Pam. a Múz. 49/3, 2000, 6-9. e. Price: Frocester. a romano-British setlement, its antecedents and successor. vol. 2 - the Finds. london 1996. P. ratimorská: katalóg ii. rímske zbierky. komárno 1984. e. riha: römische toiletgeräte und medizinische instrumente aus augst und kaiseraugst. Forsch. augst 6. augst 1986. e. riha: der römishe shmuk aus augst und kaiseraugst. Forsh. augst 10. augst 1990. e. M. ruprechtsberger: die römishen Bein- und Bronzenadeln aus den Museen enns und linz. linzer arh. Forsh. Bd. 9. linz 1978. e. M. ruprechtsberger: die römishen Bein- und Bronzenadeln aus den Museen enns und linz. linzer arh. Forsh. Bd. 10. linz 1979. k. sklenář: archeologický slovník 4. Praha 2000. slovník antické kultury. Praha 1974. d. stutzinger: römische haarnadeln mit Frauenbüste. Bonner Jahrb. 195, 1995, 135-208. v. šaranović-svetek: tipologia koštanih predmeta iz sirmju. rad vojvođanskih Muz. 27, 1981, 149-180. M. tacheva-hitova: eastern cults in Moesia inferior and thracia. leiden 1983. l. vidman: od olympu po Panteón. Praha 1993. J. Werner: die ausgrabungen in st. urliha und afra in augsburg 1961-1968. Münhen 1977. 60 erik hrnČiarik Beitrag zur Typologie von römischen Beinnadeln erik hrnčiarik zusammenfassung in der lateinishen terminologie wurden die Fibeln mit vershiedenen termini benannt: acus (Gostenčnik 1996, 117), acus crinalis, spina crinalis, crinale oder comatoria. diese termini lassen sih aber einem konkreten typ von nadeln niht detaillierter zuordnen (Bíró 1994, 30). Mit Beinnadeln werden wir im miteleuropäishen raum shon seit dem Äneolithikum konfrontiert (Sklenář 2000, 10). in der römishen kaiserzeit wurden sie niht nur bei vershiedenen Frisuren verwendet, sondern auh beim Binden von stofen - ibulae (Bíró 1994, 23), in der Medizin (Ruprehtsberger 1979, 10) und bei der keramikverzierung. der untersuhte Bestand besteht aus 253 Funden aus dem römishen lager in iža, aus römishen gräberfeldern i, ii, iii und aus der lage Bergl in Bratislava-rusovce, aus den grabungen auf der Burg devín und aus der römishen sammlung des Museums Podunajské múzeum (weiter nur PM) in komárno. römishe Beinnadeln lassen sih in 19 typen einteilen, in mehrere varianten und gruppen: typ i. Beinnadel mit kugelkopf, shmalem hals und in der Mite mit verstärktem körper. eine genauere hronologishe Bestimmung dieses typs ist niht möglih. er kommt in der ganzen römishen kaiserzeit auf fast jeder römishen Fundstelle vor. typ ii. Beinnadel mit kopf ovalen Quershnits, shmalem hals und in der Mite mit verstärktem körper. das vorkommen von diesem typ der nadeln beginnt shon im 2. Jh. und dauert bis zum 4. Jh. nah chr. an. typ iii. Beinnadel mit eiförmigem kopf, shmalem hals und in der Mite mit verstärktem körper. die verwendung von diesem typ der nadeln kann anhand von analogien besonders im 2. und im 3. Jh. nah ch. vorausgesetzt werden. es kann aber niht einmal sein früheres bzw. späteres vorkommen ausgeshlossen werden. typ iv. Beinnadel mit eiförmigem kopf und im oberen teil mit abgerundetem kopf und shmalem, in der Mite, verstärktem körper. die nadeln von diesem typ aus dem untersuhten Bestand lassen sih anhand von Fundumständen hronologish niht näher datieren. den in dem text zitierten autoren nah kann ihr vorkommen in das 2. bis 4. Jh. nah chr. datiert werden. typ v. Beinnadel mit zwiebelförmigem kopf, shmalem hals und verstärktem oder gleihförmigem körper. die aus dem gebiet der slowakei stammenden Funde lassen sih anhand von analogien in die zeit seit der zweiten hälte des 2. Jh. bis zur spätantike datieren. typ vi. Beinnadel mit walzenförmigem, shräg abgeshnitenem kopf und in der Mite verstärktem körper. die exemplare aus dem untersuhten Bestand können nur ungefähr seit dem 1. bis zum ende des 4. Jh. nah chr. datiert werden. typ vii. Beinnadel mit quadratishem kopf und in der Mite mit verstärktem körper. das einzige aus iža stammende exemplar befand sih in einer shiht, die in die spätantike bzw. in die völkerwanderungszeit datiert wird. typ viii. Beinnadel mit tropfenförmigem kopf, überwiegend mit verziertem hals und mit verstärktem körper ungefähr in einem dritel der länge in rihtung vom kopf. dieser typ von nadeln lässt sih ungefähr in das 4. Jh. nah chr. datieren, es kann aber niht einmal seine frühere bzw. spätere hronologishe zuordnung ausgeshlossen werden. typ iX. Beinnadel mit polyedrishem kopf, shmalem hals und in der Mite mit verstärktem körper. die im text zitierten autoren datieren diesen typ einheitlih in die zweite hälte des 3. bis zum anfang des 5. Jh. nah chr. E. M. Ruprehtsberger (1979, 27) indet analogien auh noh im Frühmitelalter. typ X. Beinnadel mit kopf in Form von Balustraden, mit shmalem hals und leiht verstärktem körper ungefähr in einem dritel der länge in rihtung vom kopf. dieser typ lässt sih in die zeit vom 2. bis zum 4. Jh. nah chr. datieren. typ Xi. Beinnadel mit reih proiliertem kopf. zum gemeinsamen Merkmal von nadeln dieses typs gehört ein kopf, der aus vershiedenen geometrishen ornamenten besteht (ringe, zylinder, vasen, kugelhen, rillhen u. a.). dieser typ von nadeln wird in die zeit vom 2. bis zum 5. Jh. nah chr. datiert. typ Xii. Beinnadel ohne kopf, der körper ist im oberen teil mit einem oder zwei gegiterten Bändern verziert. M. T. Bíró (1995, 33) datiert sie anhand von verzierungselementen in die spätantike. im westlihen teil des römishen imperiums kommt dieser typ shon im 2. Jh. nah chr. vor. typ Xiii. Beinnadel, deren kopf von dem körper mit unausgeprägtem körper abgetrennt ist. der körper verjüngt sih in rihtung zur spitze. dieser typ kommt in der ganzen römishen kaiserzeit vor. typ Xiv. Beinnadel, deren kopf in Form eine Frauenbüste verziert ist. anhand der Frisur lässt sih dieser typ in die zeit von Flavius datieren. typ Xv. Beinnadel verziert mit kultmotiven: - variante 1. nadel verziert mit einer Miniaturaxt; - variante 2. nadel verziert mit einem Pinienzapfen; - variante 3. nadel mit dem kopf in Form eines hahns; - variante 4. nadel mit dem kopf in Form der venus; - variante 5. nadel mit dem kopf in Form einer votivhand. 61 PrísPevok k tYPolÓgii ríMskYch kostených ihlíc typ Xvi. Beinnadel bestehend aus zwei selbständigen teilen - einem kopf mit einer durhgebohrten Öfnung und einem körper. es handelt sih um eine tehnishe lösung, die in der ganzen römishen kaiserzeit bekannt ist. typ Xvii. vereinzelte typen von Beinnadeln ohne Parallelen. typ Xviii. unverzierte Beinnadeln ohne kopf. typ XiX. Bruhstüke von nadeln und halbfabrikate. der Beitrag stellt die erste zusammenfassende Bearbeitung von römishen Beinnadeln aus dem gebiet der heutigen südwestslowakei dar. die typologishe und hronologishe analyse von den einzelnen exemplaren stützt sih auf die erkenntnisse aus den bis jetzt veröfentlihten arbeiten von renommierten europäishen Forshern. viele von ihnen belegen anhand von analogien rege handelskontakte der römishen Bevölkerung niht nur mit benahbarten Provinzen, sondern auh mit entfernten teilen des römishen imperiums. auf der anderen seite ist auh wahrsheinlih, dass auf dem dazugehörigen gebiet eine Werkstat existierte, in der knohen bearbeitet wurden und die mit ihren Produkten den lokalen Markt versorgt hate. die neuesten untersuhungen in Brigetio weisen auf eine solhe Werkstat in der dortigen zivilstadt hin. da es uns niht gelungen ist, halbfabrikate bzw. ausshussware zu inden, wird sie als eine Werkstat zur reparatur von knohen- und geweihprodukten interpretiert (Borhy/Számadó 2001, 28). es kann aber niht ausgeshlossen werden, dass es sih hier auh um den handel mit dieser Ware handelte. durh die typologishe nähe von nadeln, die im donaumuseum (PM) in komárno deponiert sind, mit den Funden aus dieser Fundstelle, kann auh ihr ursprung angenommen werden. im untersuhten Bestand ist der teilweise bearbeitete rohstof nur durh eine kleine Prozentzahl vertreten. es kann deshalb von keiner lokalen Werkstat in einer der angeführten Fundstelle gesprohen werden. es ist wahrsheinlih, dass diese halbfabrikate von einer eher kleinen hauswerkstat zeugen, die zur herstellung und reparatur von einfahen gegenständen diente. die studie entstand im rahmen des Projektes 1/0408/09, gefördert von der wissenshatlihen agentur vega. abb. 1. Beinnadeln. 1-5 - typ i; 6-9 - typ ii; 10, 11 - typ iii; 12, 13 - typ iv; 14, 15 - typ v; 16 - typ vi; 17 - typ vii (1, 3, 4, 6-16 - donaumuseum (PM) in komárno; 2, 5, 17 - iža, leányvár). Maßstab 1 : 1. abb. 2. Beinnadeln. 1-5 - typ viii; 6 - typ iX; 7 - typ X; 8, 9 - typ Xi; 10 - typ Xii; 11-14 - typ Xiii; 15 - typ Xiv (1-4, 6-13 donaumuseum (PM) in komárno; 5, 14, 15 - Bratislava-rusovce - nach Pichlerová 1981; Kraskovská 1992). abb. 3. Beinnadeln. 1-5 - typ Xv; 6 - typ Xvi; 7, 8 - typ Xvii; 9-11 - typ Xviii; 12 - typ XiX (1-7, 9-12 - donaumuseum (PM) in komárno; 8 - iža, leányvár). übersetz von Michal Dvorecký dr. phil. erik hrnčiarik Filozoická fakulta trnavskej univerzity katedra klasickej archeológie hornopotočná 23 sk-918 43 trnava erik.hrnciarik@truni.sk 62 erik hrnČiarik študjné zvesti archeologického ústavu sav 48, 2010 eDíCIe VyDáVAné ArCheologICkým úStAVom SAV V nItre archaeologica slovaca Monographiae FonteS i. Benadík, B. - vlček, e. - ambros, c.: keltské pohrebiská na juhozápadnom slovensku. Bratislava 1957. ii. Budinský-krička, v.: slovanské mohyly v skalici. Bratislava 1959. iii. chropovský, B. - dušek, M. - Polla, B.: Pohrebiská zo staršej doby bronzovej na slovensku. Bratislava 1960. iv. Polla, B.: stredoveká zaniknutá osada na spiši (zalužany). Bratislava 1962. v. točík, a.: opevnená osada z doby bronzovej vo veselom. Bratislava 1964. vi. dušek, M.: thrakisches gräberfeld der hallsatzeit in chotín. Bratislava 1966. vii. Čilinská, z.: slawisch-awarisches gräberfeld in nové zámky. Bratislava 1966. viii. Bánesz, l.: Barca bei košice - paläolithische Fundstelle. Bratislava 1968. iX. novotná, M.: die Bronzehortfunde in der slowakei (spätbronzezeit). Bratislava 1970. X. Polla, B.: kežmarok (ergebnisse der historisch-archäologischen Forschung). Bratislava 1971. Xi. svoboda, B.: neuerworbene römische Metallgefässe aus stráže bei Piešťany. Bratislava 1972. Xii. vladár, J.: Pohrebiská zo staršej doby bronzovej v Branči. Bratislava 1974. Xiii. ambros, c. - Müller, h.-h.: Frühgeschichtliche Pferdeskeletfunde aus dem gebiet der tschechoslowakei. Bratislava 1980. Xiv. kolník, t.: römerzeitliche gräberfelder in der slowakei. Bratislava 1980. Xv. rejholcová, M.: Pohrebisko v Čakajovciach (9.-12. storočie). nitra 1995. analyse. isBn 80-88709-23-7 rejholcová, M.: Pohrebisko v Čakajovciach (9.-12. storočie). nitra 1995. analýza. isBn 80-88709-13-X rejholcová, M.: Pohrebisko v Čakajovciach (9.-12. storočie). nitra 1995. katalóg. isBn 80-88709-22-9 Xvi. kuzmová, k.: terra sigillata im vorfeld des nordpannonischen limes (südwestslowakei). nitra 1997. isBn 80-88709-32-6 Xvii. kaminská, Ľ.: hôrka-ondrej. nitra 2000. isBn 80-88709-47-4 --------------------€ 4.€ 5.€ 5.-------------------------€ 3.--------------------€ 23.€ 23.- CAtAlogI i. ii. iii. iv. v. vi. vii. viii. iX. X. XI. točík, a.: slawisch-awarisches gräberfeld in holiare. Bratislava 1968. točík, a.: slawisch-awarisches gräberfeld in štúrovo. Bratislava 1968. točík, a.: altmagyarische gräberfelder in südwestslowakei. Bratislava 1968. dušek, M.: Bronzezeitliche gräberfelder in der südwestslowakei. Bratislava 1969. Čilinská, z.: Frühmitelalterliches gräberfeld in Želovce. Bratislava 1973. veliačik, l. - romsauer, P.: vývoj a vzťah osídlenia lužických a stredodunajských popolnicových polí na západnom slovensku i. katalóg. nitra 1994. isBn 80-88709-15-6 Bujna, J.: Malé kosihy. latènezeitliches gräberfeld. katalog. nitra 1995. isBn 80-88709-18-0 Březinová, g.: nitra-šindolka. siedlung aus der latènezeit. katalog. Bratislava 2000. isBn 80-224-0649-X Březinová, g. a kol.: nitra-chrenová. archeologické výskumy na plochách stavenísk shell a Baumax. katalóg. nitra 2003. isBn 80-88709-62-2 kolník, t. - varsik, v. - vladár, J.: Branč germánska osada z 2. až 4. storočia. nitra 2007. isBn 978-80-88709-98-5 Lamiová-Schmiedlová, M.: Žiarové pohrebisko z mladšej doby bronzovej na lokalite Dvorníky-Včeláre. Nitra 2009. ISBN 978-80-89315-13-0 € 6.€ 4.-----€ 5.----------€ 20.-----€ 20.€ 45.€ 20,70.- StUDIA i. ii. iii. iv. v. vi. vii. viii. Pieta, k.: die Púchov-kultur. nitra 1982. veliačik, l.: die lausitzer kultur in der slowakei. nitra 1983. Fusek, g.: slovensko vo včasnoslovanskom období. nitra 1994. isBn 80-88709-17-2 Pavúk, J.: štúrovo. ein siedlungsplatz der kultur mit linearkeramik und der Želiezovce-gruppe. nitra 1994. ---------------- isBn 80-88709-19-9 € 18.-----€ 17.------ isBn 80-88709-72-5 ------ Pavúk, J. - Bátora, J.: siedlung und gräberfeld der ludanice-gruppe in Jelšovce. nitra 1995. isBn 80-88709-24-5 šalkovský, P.: häuser in der frühmitelalterlihen slawishen Welt. nitra 2001. isBn 80-88709-52-0 rutkay, a. - rutkay, M. - šalkovský, P. (ed.): slovensko vo včasnom stredoveku. nitra 2002. isBn 80-88709-60-1 hanuliak, M.: veľkomoravské pohrebiská. Pochovávanie v 9.-10. storočí na území slovenska. nitra 2004. iX. Pieta, k. - rutkay, a. - rutkay, M. (ed.): Bojná. hospodárske a politické centrum nitrianskeho kniežatstva. nitra 2007. druhé vydanie. isBn 978-80-88709-91-6 X. soják, M.: osídlenie spišských jaskýň od praveku po novovek. nitra 2007. isBn 978-80-89315-01-7 Xi. Pieta, k.: keltské osídlenie slovenska. Mladšia doba laténska. nitra 2008. isBn 978-80-89315-05-5; isBn 978-80-224-1027-4 € 20.€ 28.€ 36.- študjné zvesti archeologického ústavu sav 48, 2010 CommUnICAtIoneS i. Bátora, J. - Peška, J. (hrsg.): aktuelle Probleme der erforschung der Frühbronzezeit in Böhmen und Mähren und in der slowakei. nitra 1999. isBn 80-88709-40-7 ii. kuzma, i. (ed.): otázky neolitu a eneolitu našich krajín - 1998. nitra 1999. isBn 80-88709-41-5 iii. Friesinger, h. - Pieta, k. - rajtár, J. (hrsg.): Metallgewinung und- verarbeitung in der antike. nitra 2000. isBn 80-88709-48-2 iv. cheben, i. - kuzma, i. (eds.): otázky neolitu a eneolitu našich krajín - 2001. nitra 2002. isBn 80-88709-57-1 v. kuzmová, k. - Pieta, k. - rajtár, J. (hrsg.): zwischen rom und dem Barbaricum. Festschrit für titus kolník zum 70. geburtstag. nitra 2002. isBn 80-88709-61-X vi. Bátora, J. - Furmánek, v. - veliačik, l. (hrsg.): einlüsse und kontakte alteuropäischer kulturen. Festschrit für Jozef vladár zum 70. geburtstag. nitra 2004. isBn 80-88709-70-9 vii. Fusek, g. (ed.): zborník na počesť dariny Bialekovej. nitra 2004. isBn 80-88709-71-7 viii. cheben, i. - kuzma, i. (eds.): otázky neolitu a eneolitu naších krajín - 2004. nitra 2005. isBn 80-88709-83-0 iX. cheben, i. - kuzma, i. (eds.): otázky neolitu a eneolitu naších krajín - 2007. nitra 2008. isBn 978-80-89315-06-2 X. Beljak, J. - Březinová, g. - varsik, v. (eds.): archeológia Barbarov 2009. hospodárstvo germánov. nitra 2010. € 28.€ 25.€ 28.€ 45.-----€ 35.-----€ 55.€ 47.€ 76.- isBn 978-80-89315-24-6 ArCheologICké PAmÄtníky SloVenSkA i. ii. iii. iv. v. vi. vii. viii. iX. X. Furmánek, v.: radzovce - osada ľudu popolnicových polí. Bratislava 1990. isBn 80-224-0094-7 lamiová, M.: zemlín - obec s bohatou minulosťou. košice 1993. isBn 80-900444-2-5 Čilinská, z.: slovania a avarský kaganát. Bratislava 1993. isBn 80-7127-059-8 šiška, s.: dokument o spoločnosti mladšej doby kamennej. Bratislava 1995. isBn 80-224-0198-6 Pieta, k.: liptovská Mara. Bratislava 1996. isBn 80-967366-7-1 hromada, J.: Moravany nad váhom. Bratislava 2000. isBn 80-88709-45-8 olexa, l.: nižná Myšľa. osada a pohrebisko z doby bronzovej. košice 2003. isBn 80-88709-66-0 kaminská, Ľ.: hôrka-ondrej. osídlenie spišských travertínov v staršej dobe kamennej. košice 2005. isBn 80-88-709-74-1 Furmánek, v. - Marková, k.:včelince. archív dávnej minulosti. nitra 2008. isBn 978-80-89315-09-3 šalkovský, P.: detva. Praveké a včasnohistorické hradisko k dávnym dejinám slovenska. nitra 2009. isBn 978-80-89315-14-7 --------------------€ 13.€ 13.€ 15.€ 15.€ 17.€ 17.- ACtA InterDISCIPlInArIA ArChAeologICA i. ii. iii. iv. v. vi. vii. aktuálne otázky výskumu slovanských populácii na území Československa v 6.-13. storočí. nitra 1979. Furmánek, v. - stloukal, M.: antropologický rozbor žárových hrobů piliňské a kyjatické kultury. nitra 1982. acta interdisciplinaria archaeologica. tom. iii. nitra 1984. acta interdisciplinaria archaeologica. tom. iv. nitra 1986. acta interdisciplinaria archaeologica. archeológia-geofyzika-archeometria. tom. v. nitra 1987. súčasné poznatky z archeobotaniky na slovensku. nitra 1989. Palaeoethnobotany and archaeology, international Work-group for Paleoethnobotany. 8th symposium nitra - nové vozokany 1989. nitra 1991. viii. hajnalová, e.: obilie v archeobotanických nálezoch na slovensku. nitra 1993. isBn 80-88709-02-4 iX. vondráková, M.: Malé kosihy ii. nitra 1994. isBn 80-88709-14-8 X. hajnalová, e.: ovocie a ovocinárstvo v archeobotanických nálezoch na slovensku. nitra 2001. isBn 80-88-709-38-5 ----------€ 9.-----€ 7.€ 6.€ 16.€ 9.€ 13.€ 13.- MATERIALIA ARCHAEOLOGICA SLOVACA (edícia ukončená) i. ii. iii. iv. v. vi. vii. viii. iX. X. Xi. Xii. Xiii. točík, a.: výčapy-opatovce a ďalšie pohrebiská zo staršej doby bronzovej na juhozápadnom slovensku. nitra 1980. Budinský-krička, v.: kráľovský chlmec. nitra 1980. točík, a: nitriansky hrádok-zámeček. i, ii. tabuľky. nitra 1981. točík, a.: Malé kosihy - osada zo staršej doby bronzovej. nitra 1981. Benadik, B.: Maňa. keltisches gräberfeld - Fundkatalog. nitra 1983. dušek, M. - dušeková, s.: smolenice-Molpír i. Befestigter Fürstensitz der hallstatzeit. nitra 1985. Wiederman, e.: archeologické pamiatky topoľčianskeho múzea. nitra 1985. Budinský-krička, v. - veliačik, l.: krásna ves. gräberfeld der lausitzer kultur. nitra 1986. kuzmová, k. - roth, P.: terra sigillata v Barbariku. nitra 1988. hanuliak, M. - kuzma, i. - šalkovský, P.: Mužla-Čenkov i. osídlenie z 9.-12. storočia. nitra 1993. isBn 80-88709-07-5 šalkovský, P.: hradisko v detve. nitra 1994. isBn 80-88709-10-5 hanuliak, M.: Malé kosihy i. nitra 1994. isBn 80-88709-12-1 dušek, M. - dušeková, s.: smolenice - Molpír ii. nitra 1995. isBn 80-88709-20-2 ---------------------------------------------€ 20.€ 10.-----€ 15.- študjné zvesti archeologického ústavu sav 48, 2010 ZoZnAm PUblIkáCIí ZArADenýCh Vo Výmennom FonDe ArCheologICkého úStAVU SAV actes du Xii congrès u. i. s. P. P. 1. zv. actes du Xii congrès u. i. s. P. P. 2. zv. actes du Xii congrès u. i. s. P. P. 3. zv. actes du Xii congrès u. i. s. P. P. 4. zv. archaeologia historica 13/1988. archaeologia historica 22/1997. archaeologia historica 24/1999. archaeologia historica 31/2006. archaeologia historica 33/2008. archaeologia historica 34/2009. archeológia - história - geograia (archeológia). archeológia - história - geograia (geograia). archeológia - história - geograia (história). archeologická topograia Bratislavy. archeologická topograia košíc. archeologické nálezy v zbierkach Mestského múzea v zlatých Moravciach. rutkayová, J. - rutkay, M. archeologické pamiatky a súčasnosť. archeologičeskje vesti. avans v roku 1975. avans v roku 1976. avans v roku 1977. avans v roku 1978. avans v roku 1979. avans v roku 1989. avans v roku 1990. avans v roku 1991. avans v roku 1995. avans v roku 1996. avans v roku 1997. avans v roku 1998. avans v roku 1999. avans v roku 2000. avans v roku 2001. avans v roku 2002. avans v roku 2003. avans - register za roky 1984-1993. avans v roku 2004. avans v roku 2005. avans v roku 2006. avans v roku 2007. Bajč-vlkanovo. sep. šz 12/1964. točík, a. Bibliograia slovenskej archeológie za rok 1980. Melicher, J. Bibliograia slovenskej archeológie za rok 1981. Melicher, J. Bibliograia slovenskej archeológie za rok 1986. Melicher, J. Bibliograia slovenskej archeológie za rok 1987. Melicher, J. Bibliograia slovenskej archeológie za rok 1988. Melicher, J. - Mačalová, h. Bibliograia slovenskej archeológie za rok 1989 a 1990. Mačalová, h. Bibliograia slovenskej archeológie za rok 1991 a 1992. Jasečková, M. Bibliograia slovenskej archeológie za rok 1993 a 1994. Jasečková, M. Bibliograia slovenskej archeológie za rok 1995 a 1996 Jasečková, M. Bibliograia slovenskej archeológie za rok 1997 a 1998. Jasečková, M. Bojná. nové nálezy z počiatkov slovenských dejín. Pieta, k. € 20.€ 20.€ 18.€ 15.€ 8.€ 25.€ 28.€ 30.€ 30.€ 26.€ 3.€ 3.€ 3.€ 13.€ 13.€ 6.€ 3.€ 6.€ 4.€ 5.€ 5.€ 3.€ 3.€ 10.€ 10.€ 13.€ 15.€ 15.€ 18.€ 18.€ 19.€ 20.€ 32.€ 22.€ 23.€ 25.€ 27.€ 27.€ 29.€ 29.€ 1.€ 2.€ 2.€ 2.€ 1.€ 2.€ 3.€ 4.€ 4.€ 4.€ 4.€ 5.- castrum Bene 7. colloque international l`aurignacien et le gravetien (perigordien) dans leur cadre ecologique. complex of upper palaeolithic sites near Moravany. vol. ii. complex of upper palaeolithic sites near Moravany. vol. iii. der sonderbare Baron. dvořák, P. die ergebnisse der arch. ausgrab. beim aubau des kratwerksystems gabčíkovo-nagymaros. die slowakei in der jüngeren steinzeit. novotný, B. európa okolo roku 1000. europas mite 1000. gerulata i. graphische auswertung osteometrischer Werte in der historischen osteologie. sep. šz 12/1964. rajtová, v. hallstat a Býčí skála. Průvodce výstavou. importants sites slaves en slovaquie. iX. meždunarodnyj sjezd slavistov. kjev 7. 9.-13. 9. 1983. Ján dekan. Život a dielo. kelemantia Brigetio. (ang.). kelemantia Brigetio. (nem.). liptovská Mara. ein frühgeschichtliches zentrum der nordslowakei. Pieta, k. liptovská Mara. včasnohistorické centrum severného slovenska. Pieta, k. najstaršie roľnícke osady na slovensku. novotný, B. numizmatika v Československu. vyhodnotenie. hanuliak, M. - rejholcová, M. Pleisticene environments and archaeology of the dzeravá skala cave, lesser caroathians, slovakia. Pramene k dejinám osídlenia slovenska z konca 5. až 13. stor. ii. časť. stredoslovenský kraj. Pramene k dejinám osídlenia slovenska z konca 5. až z 13. stor. iii. časť. východné slovensko. € rapports du iiie congrès international d‘archeologie slave 1. sept. 1975. rapports du iiie congrès international d‘archeologie slave 2. sept. 1975. referáty o pracovných výsledkoch čs. archeologie za rok 1958, časť ii. rímske kamenné pamiatky. gerulata. shmidtová, J. sádok - cibajky - šiance. gogová, s. slovacchia. crocevia delle civilta´europee 2005. Furmánek v. - kujovský r. slovenská archeológia 1962/2. slovenská archeológia 1968/2. slovenská archeológia 1972/1. slovenská archeológia 1984/1. slovenská archeológia 1984/2. slovenská archeológia 1985/1. slovenská archeológia 1987/1. slovenská archeológia 1987/2. slovenská archeológia 1988/1. slovenská archeológia 1988/2. slovenská archeológia 1989/1. slovenská archeológia 1989/2. slovenská archeológia 1990/1. slovenská archeológia 1990/2. slovenská archeológia 1992/1. slovenská archeológia 1992/2. slovenská archeológia 1993/1. slovenská archeológia 1993/2. € 22.€ 13.€ 13.€ 15.€ 13.€ 7.€ 1.€ 25.€ 67.€ 20.€ 3.€ 2.€ 3.€ 1.€ 5.€ 10.€ 10.€ 13.€ 13.€ 1.€ 3.€ 23.€ 20.€ 10.31,50.€ 8.€ 3.€ 1.€ 10.€ 3.€ 25.€ 7.€ 7.€ 9.€ 9.€ 9.€ 9.€ 9.€ 9.€ 10.€ 10.€ 10.€ 10.€ 10.€ 10.€ 15.€ 15.€ 15.€ 15.- študjné zvesti archeologického ústavu sav 48, 2010 slovenská archeológia 1994/1. slovenská archeológia 1994/2. slovenská archeológia 1995/1. slovenská archeológia 1995/2. slovenská archeológia 1996/1. slovenská archeológia 1996/2. slovenská archeológia 1996/2 (nezviazaná). slovenská archeológia 1997/1. slovenská archeológia 1997/2. slovenská archeológia 1998/1. slovenská archeológia 1998/2. slovenská archeológia 1999/1. slovenská archeológia 1999/2. slovenská archeológia 2000/1. slovenská archeológia 2000/2. slovenská archeológia 2001/1-2. slovenská archeológia 2002/1. slovenská archeológia 2002/2. slovenská archeológia 2003/1. slovenská archeológia 2003/2. slovenská archeológia 2004/1. slovenská archeológia 2004/2. slovenská archeológia 2005/1. slovenská archeológia 2005/2. slovenská archeológia 2006/1. slovenská archeológia 2006/2. slovenská archeológia 2007/1. slovenská archeológia 2007/2. slovenská archeológia 2008/1. slovenská archeológia 2008/2. slovenská archeológia 2009/1. slovenská archeológia 2009/2. slovenská archeológia 2010/1. slovenská numizmatika viii. slovenská numizmatika X. slovenská numizmatika Xv. slovenská numizmatika Xvii. slovenská numizmatika Xviii. stredné slovensko 2. studia archaeologica slovaca Mediaevalia iii-iv. studia historica slovaca Xvi. studia historica slovaca Xvii. studie muzea kromeřížska 88. šebastovce i. gräberfeld aus der zeit des awarischen reiches. katalog. Budinský-krička, v. - točík, a. študjné zvesti 7/1961. študjné zvesti 8/1962. študjné zvesti 10/1962. študjné zvesti 12/1964. študjné zvesti 13/1964. študjné zvesti 14/1964. študjné zvesti 15/1965. študjné zvesti 16/1968. € 15.€ 15.€ 16.€ 16.€ 17.€ 17.€ 12.€ 18.€ 18.€ 20.€ 20.€ 20.€ 20.€ 22.€ 22.€ 44.€ 22.€ 22.€ 22.€ 22.€ 22.€ 22.€ 22.€ 22.€ 22.€ 22.€ 22.€ 22.€ 22.€ 22.€ 22.€ 22.€ 22.€ 3.€ 3.€ 8.€ 8.€ 8.€ 2.€ 18.€ 3.€ 4.€ 5.€ 13.€ 3.€ 3.€ 3.€ 3.€ 2.€ 2.€ 3.€ 5.- študjné zvesti 17/1969. študjné zvesti 18/1970. študjné zvesti 19/1981. študjné zvesti 21/1985. študjné zvesti 23/1987. študjné zvesti 24/1988. študjné zvesti 25/1988. študjné zvesti 26/1990. študjné zvesti 27/1991. študjné zvesti 28/1992. študjné zvesti 29/1993. študjné zvesti 30/1994. študjné zvesti 31/1995. študjné zvesti 32/1996. študjné zvesti 33/1999. študjné zvesti 34/2002. študjné zvesti 35/2002. študjné zvesti 36/2004. študjné zvesti 37/2005. študjné zvesti 38/2005. študjné zvesti 39/2006. študjné zvesti 40/2006. študjné zvesti 41/2007. študjné zvesti 42/2007. študjné zvesti 43/2008. študjné zvesti 44/2008. študjné zvesti 45/2009. študjné zvesti 46/2009. študjné zvesti 47/2010. tak čo, našli ste niečo? svedectvo archeológie o minulosti Mostnej ulice v nitre. Březinová, g. - samuel, M. terra sigillata in Mähren. droberjar, e. točík anton 1918-1994. Biograia, bibliograia. urzeitliche und frühhistorische Besiedlung der ostslowakei in Bezug zu den nachbargebieten. ve službách archeologie iv. ve službách archeologie v. ve službách archeologie 2007/1. ve službách archeologie 2007/2. ve službách archeologie 2008/1. ve službách archeologie 2008/2. velikaja Moravia. sokrovišča prošlogo Čechov i slovakov. katalog - kiev. východoslovenský pravek - special issue. východoslovenský pravek i. východoslovenský pravek ii. východoslovenský pravek v. východoslovenský pravek vi. východoslovenský pravek vii. východoslovenský pravek viii. zlatý vek v karpatoch. keramika a kov doby bronzovej na slovensku (2300-800). Furmánek, v. € 5.€ 9.€ 7.€ 8.€ 9.€ 6.€ 5.€ 18.€ 15.€ 20.€ 18.€ 15.€ 20.€ 21.€ 20.€ 23.€ 25.€ 30.€ 20.€ 20.€ 20.€ 35.€ 40.€ 35.€ 35.€ 35.€ 35.€ 35.€ 35.€ 20.€ 13.€ 5.€ 10.€ 25.€ 25.€ 20.€ 20.€ 40.€ 40.€ 1.€ 28.€ 7.€ 7.€ 13.€ 20.€ 20.€ 20.€ 19.-

RELATED PAPERS

RELATED TOPICS

Log In

Beitrag zur Typologie von römischen Beinnadeln

Beitrag zur Typologie von römischen Beinnadeln

Related Papers

RELATED PAPERS

RELATED TOPICS